Žaloba Izraelskej obchodnej komory na Slovensku na vydavateľstvo Petit Press

  1. rok realizácie projektu Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg

V roku 2013 pokračoval projekt spracovaním prvého uceleného (kompletného) sprievodcu zbúraným bratislavským Podhradím (ulice Zámocká, Židovská, Mikulášska, Rybné námestie, Vydrica, Zuckermandel), ako aj spracovaním priebehu holokaustu v meste Bratislava, ktoré sa od ostatných slovenských miest odlíšilo v roku 1939 tým, že sa stalo prvýkrát v dejinách hlavným mestom „samostatnej“ Slovenskej republiky. Inak totiž prebiehal proces holokaustu v centrálnych inštitúciách „za pochodu“ (v procese tvorenia centralizovaného štátneho útvaru) a inak v malých mestách a na dedinách, kde sa rozhodnutia centrálnych inštitúcií už iba vykonávali.

Za pomoci rukopisu doc. Zuzany Ševčíkovej s názvom „Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg (Sprievodca historickou pamäťou)“ a rukopisu prof. Eduarda Nižňanského (odborného garanta projektu) s názvom „Holokaust v Bratislave – Hlavnom meste Slovenskej republiky“ mal byť zostavený manuál pre učiteľov bratislavských základných a stredných škôl, ktorý mal učiteľom dodať materiál k spôsobu, akým si je možné uctiť na bratislavských školách Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia (každoročne 9.septembra) netradične – napríklad vychádzkou „do ulíc Strateného mesta“, ktorú môžu učitelia doplniť kompetentných výkladom o špecifikách fenoménu „hlavného mesta“.

Nad publikovaním manuálu pre učiteľov bratislavských škôl vzal záštitu podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. 1. časť manuálu (rukopis doc. Ševčíkovej a kolektívu) vyšiel 25. júna 2013. Ako súčasť knižnej publikácie sú uvedení aj partneri projektu v roku 2013 (fotokópiu pripájam).

Napriek tomu, že sa ani v roku 2013 (rovnako ako v roku 2012) medzi podporovateľmi projektu nenachádza žiadna z firiem, v ktorej je František Borbély majiteľom, respektíve spoločníkom (podmienka, ktorú mi uložili Fulmek a Kostolný v e-maily zaslanom mi 16. novembra 2012) vyšiel v denníku Sme 27. júna 2013 opakovane cielený útok proti projektu Stratené mesto. Článok vyšiel pod titulkom „Stratené mesto stratilo synagógu“. K hlavnému článku bol pridaný apendixový článok s vlastným titulkom, vysádzaným tučným písmom, ktorý hlásal „Na projekte sa podieľalo aj podsvetie“. Apendixový článok bol podpísaný značkami „bum, juk“. Pod článkom z 08. augusta 2012 bol podpísaný Matúš Burčík. Značka „bum“ zrejme odkazuje na toto meno spojením prvých dvoch písmen priezviska (BU-rčík) a prvého písmena krstného mena tohto novinára (M-atúš). Titulok apendixu hovoril zrozumiteľnou rečou, pričom v samotnom texte sa opäť objavilo tvrdenie, že denník Sme čerpá informácie z „existujúcich mafiánskych zoznamov polície“, na ktorých je uvedená osoba František Borbély.

Hlavný článok „Stratené mesto stratilo synagógu“ bol podpísaný menom Zuzana Halánová. Halánová mi deň pred publikovaním článku (26. 06. 2013 o 15,27 h.) poslala z čísla 0907 841 455 na môj mobilný telefón formou SMS správy otázku: „Dobrý deň p. Žiak, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie k teme kulisy synagogy, ktora mala byt aj tento rok instalovana na rybnom namesti a nie je, hoci grant ktory ste dostali bol viazany na tri roky“. Na túto SMS správu som odpovedal v ten istý deň 26. 06. 2013 o 16,58 h týmito slovami: „Je mi to luto, ale niekto Vam dal dezinformaciu“. Napriek moje odpovedi vyšlo na druhý deň v článku tvrdenie: „Zložil telefón a neodpovedal ani na SMS“. 1. júla 2013 vyšla potom v denníku Sme na margu oprava v tom duchu, že som odpovedal včas, pričom uverejnili iba moju odpoveď, ale nie už otázku, ku ktorej sa odpoveď vzťahovala.

27. júna 2013 som zavolal riaditeľovi vydavateľstva Petit Press Alexejovi Fulmekovi, aby mi vysvetlil, prečo porušil dohodu, ktorú mi sám po odsúhlasení šéfredaktorom Kostolným navrhol uzavrieť a písomne mi ju zaslal. Tento raz si už na osobné stretnutie Fulmek čas nenašiel. Odkázal ma na šéfredaktora Kostolného a poslal mi formou SMS správy aj číslo jeho mobilného telefónu, keďže ja som s Kostolným predtým prišiel do styku len prostredníctvom Fulmeka.

Kostolný ma prednostne prijal. Počas hodinového rozhovoru som pochopil, že je to mladý postkomunistický typ novinára, ktorý nemá žiadne škrupule (žiadny civilizačný nános, ku ktorému by sa vzťahoval), takže je úplne jedno čo hovorí, lebo sám k tomu, čo hovorí, necíti očividne žiadny vnútorný (morálny) záväzok. Okrem presvedčenia, že „sloboda slova stojí nad pravdou“ mi pri výťahu cynicky na rozlúčku povedal: „Mimochodom, pán Žiak, vďaka za koncert The Klezmatics. Dobre som sa bavil“.

Pochopil som, že osoba Františka Borbélyho je iba účelovým prostriedkom (účel svätí prostriedky), ktorý zneužíva denník Sme v útokoch proti verejnoprospešnému projektu Stratené mesto a iniciátorovi realizácie tohto projektu Izraelskej obchodnej komore na Slovensku. Neviem povedať, aký osoh má denník Sme z útokov proti projektu, ktorý pripomína etapu spolužitia Židov, Maďarov, Nemcov, Slovákov a iných národov a národností, ako aj koexistenciu kresťanských náboženstiev a judaizmu na území mesta Bratislava pred vypuknutím 2. svetovej vojny.

Keďže kľúčovou informáciou je opakované tvrdenie, podľa ktorého „Stratené mesto má aj podsvetie“ (denník Sme, 08. 08. 2012, denník Sme 27. 06. 2013), pričom ako nespochybniteľný dôkaz, údajne oprávňujúci použiť takéto jednoznačné tvrdenie, je uvádzaný odkaz na akési „mafiánske zoznamy“, ktoré „unikli vlani (teda v roku 2011 – M.Ž.) z polície“, žiadam, aby denník Sme predložil takéto nespochybniteľné (príslušným odborom polície osvedčené, respektíve overené) „mafiánske zoznamy“, ako aj dôkazy o tom, že už samotné zaradenie mien jednotlivých osôb na údajné „mafiánske zoznamy“ znamená dôkaz, že spáchali, respektíve páchajú organizovanú trestnú činnosť. Ďalej žiadam, aby denník Sme objasnil, akým spôsobom sa dá z „mafiánskych zoznamov, ktoré v roku 2011 unikli z polície“ (pokiaľ vôbec takéto existujú) vyvodiť priame prepojenie mafie, respektíve podsvetia a iniciačnej činnosti Izraelskej obchodnej komory na Slovensku s cieľom realizovať verejnoprospešný projekt s vysokou pridanou spoločenskou hodnotou, ako aj priame prepojenie mafie, respektíve podsvetia s verejnoprospešným projektom Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg“.

V prípade, že denník Sme takéto dôkazy nepredloží, žiadam, aby sa denník Sme ospravedlnil členom Izraelskej obchodnej komory na Slovensku na viditeľnom mieste na prvej strane denníka Sme (nie na margu). Súčasne žiadam, aby ospravedlnenie denníka Sme obsahovalo aj priznanie, že tvrdenie o existencii mafiánskych zoznamov a ich úniku v roku 2011 z polície vymysleli (vyfabrikovali) redaktori denníka Sme za účelom, aby mohli sami (podľa svojej ľubovôle) škandalizovať osobu, či inštitúciu, na ktorú sa rozhodnú zamerať. A že motívom takejto činnosti je podnikateľský zámer denníka Sme, ktorého cieľom je zvýšenie „čítanosti“ (klesajúceho nákladu) denníka Sme za každú cenu.

Až do ospravedlnenia zo strany denníka Sme zbavujem členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku dobrovoľne prijatého záväzku byť iniciátorom realizácie verejnoprospešného projektu Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg.

S úctou

Miloš Žiak

predseda predstavenstva

Izraelská obchodná komora na Slovensku

Prílohy:

  1. Stratené mesto má aj podsvetie (denník Sme, 08. 08. 2012)
  2. Žiadosť o výpis z registra trestov
  3. e-mail Alexeja Fulmeka, odoslaný 16. novembra 2012
  4. Zoznam partnerov projektu Stratené mesto 2012, uverejnený na pútači, umiestnenom na zadnej stene modelu synagógy neológov v čase od 01. 07. 2012 do 31. 09. 2012)
  5. Zoznam partnerov projektu Stratené mesto 2012, uverejnených na prednej strane knižných Sprievodcov Zbúraným židovským Podhradím
  6. Zoznam partnerov projektu Stratené mesto 2013, uverejnených na prednej strane knižnej publikácie Sprievodca historickou pamäťou, ktorá vyšla 25. 07. 2013
  7. Na projekte sa podieľalo aj podsvetie (denník Sme, 27. 07. 2013)

(Prílohy som Vám odovzdal osobne dňa 18. 07. 2013)

Na vedomie:

  1. Partneri projektu Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg
  2. Členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku
  3. Riaditeľ vydavateľstva Petit Press

 

IKONA PDF


List JUDr. Čižmárikovi

 

 

 

 

 

Stránky: 1 2 3 4