Aby sa pozícia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku stabilizovala čo najskôr, nadišiel čas sformovať z radov členov Komory oficiálnu delegáciu a navštíviť štát Izrael. Keď som začal konzultovať tento zámer s členmi predstavenstva vraždili už palestínski samovražední útočníci v kaviarňach a na uliciach izraelských miest nehatene. Len v marci 2002 hlásil Izrael po útoku samovražedných atentátnikov 135 mŕtvych civilistov. Nečudo, že sa nikomu v danej chvíli nechcelo do Izraela ísť. Väčšina delegácií vyspelých štátov Európy plánované návštevy štátu Izrael pozastavila, respektíve odložila na neurčito. Ja som ale vytrvalo opakoval, že naša cesta PRÁVE TERAZ bude neoddiskutovateľným prejavom priateľstva, gestom, na ktoré sa bude dať v budúcnosti vždy odvolať. Nakoniec sa so mnou rozhodol vycestovať v polovici mája roku 2002 Ján Smerek, Dušan Macuška a Maroš Kondrót. Navštívili sme vyprázdnený Izrael bez turistov. Takmer sami sme blúdili ulicami Jeruzalema. Na strane druhej to malo svoje výhody – moji kresťanskí priatelia videli svoje sväté miesta bez čakania v dlhých radoch. Na všetkých stretnutiach sa nám potenciálni izraelskí obchodní partneri venovali náležite a s úctou.

Práve v priebehu tejto cesty som si počas rokovaní uvedomil rozdiel v rokovacej mentalite a stratégii Slovákov a Izraelčanov. Izraelskí obchodníci chcú v prvom rade hovoriť o priateľstve, až potom o číslach. Slováci obchodujú zdanlivo omnoho priamočiarejšie. Chcú vhupnúť rovno do obchodnej matematiky a až na konci spečatiť prípadnú dohodu priateľstvom (a prípitkami). Izraelčania ale zväčša nepijú. A tak som musel „in medias res“ hľadať spôsob, ktorý by prekonal úvodné rozpaky zo stretnutí, na ktorých jedni hovoria o priateľstve a druhí o číslach. Navyše aj ja sám pre seba som musel hľadať spôsob, ako zladiť dve odlišné mentality – mentalitu Židov, ktorí vyrástli v diaspóre a mentalitu Židov, ktorí vyrástli v Izraeli (teda vlastné nastavenie s nastavením mojich izraelských sestier a bratov).

Skúsenosť z našej prvej oficiálnej cesty do štátu Izrael ma donútila začať intenzívne premýšľať o spôsobe, akým by bolo možné čo najefektívnejšie toto nedorozumenie v komunikácii odstrániť a uľahčiť mojim členom komunikáciu s Izraelčanmi bez toho, aby sa sami museli zmeniť. Tak sa zrodil nápad, aby súčasť prezentačných aktivít Izraelskej obchodnej komory na Slovensku tvorili v budúcnosti „darčeky“, ktoré by mohli naši členovia odovzdať svojim potenciálnym izraelským obchodným partnerom na úvod stretnutia ako gesto priateľstva a tým si uľahčiť prechod k rozhovoru o číslach a obchodníckej matematike. Prvým takýmto darčekom sa stal nástenný kalendár na rok 2003 s názvom Judaism in Slovakia, ktorý vydala Izraelská obchodná komora na Slovensku v decembri 2002. Nástenný kalendár obsahoval farebné fotografické zábery budov synagóg, aj domov smútku nachádzajúcich sa na území Slovenska. Ponúkal zábery farebných vitráží vo vnútri týchto budov, umelecké fotoportréty prvých dvoch rabínov, ktorí prišli na Slovensko po Novembri 89, ako aj jeden z prvých záberov na hroby, nachádzajúce sa vo vnútri čerstvo zrekonštruovanej hrobky Chatama Sofera v Bratislave a fotografie náhrobných kameňov zo židovských cintorínov, roztrúsených po území Slovenska.

Hľadanie niečoho vhodného, čo by zreteľne vyjadrilo gesto hľadaného porozumenia a priateľstva medzi slovenskými a izraelskými obchodníkmi sa postupne stalo pre Izraelskú obchodnú komoru na Slovensku typickým charakterovým znakom. Komora začala vďaka týmto gestám nadobúdať neopakovateľnú identitu v rámci celej Európy – a izraelská strana to neskôr aj náležite ocenila. To bola odmena za naše rozhodnutie vziať izraelského priateľa takého, aký je a vycestovať vo chvíli pre neho ťažkej.

Členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku návštevou štátu Izrael v máji 2002 názorne svojim potenciálnym obchodným partnerom predviedli, že keď sa pre niečo po otvorenej vzájomnej diskusii rozhodnú z bojiska len tak neutečú. Toto víťazstvo nad vlastným strachom a oprávnenými obavami upevnilo morálku členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku a pomohlo číriť jej budúci charakter. Ako sa čoskoro ukázalo, bola to len prvá skúška v dlhom rade ďalších.

V júli 2002 bola slávnostne otvorená zrekonštruovaná hrobka Chatama Sofera. Na slávnostnom otvorení sa zišlo množstvo ľudí zo zahraničia, ale aj z radov slovenskej politickej reprezentácie, včítane prezidenta SR Rudolfa Schustra. V dodatočných rozhovoroch so slovenskými politikmi som si prvýkrát uvedomil, že ani osoby, priaznivo naklonené spolupráci Židov a Slovákov, nemajú takmer žiadne informácie o myšlienkovom odkaze Chatama Sofera a jeho význame pre Židov.

V priebehu roka 2002 sa členská základňa Izraelskej obchodnej komory na Slovensku výrazne rozrástla. Posilnila sa najmä jej mimobratislavská základňa. Pristúpili: Andrej Bartolomei (Bartolomei Finance), Ján Király (Frucona Košice), Erika Csekes (Advokátska kancelária Csekes, Villágy, Drgonec a spoločníci), Július Tóth (GPA), Milan Duhár (Metalurg), Elena Bartalová (Ahava), Peter Sobotka (Corinex), Marián Šufliarsky (M-Market). Členstvo ukončila Bohdana Machajová a Valéria Zacharová.

V priebehu roku 2002 sa začal rozvíjať môj spočiatku veľmi komplikovaný, v konečnom dôsledku priateľský vzťah s pomerne početnou skupinou podnikateľov, zastrešujúcich svoje recesistické pondelkové podvečerné stretnutia hlavičkou Nadácie Európska kultúrna spoločnosť. Bola to rôznorodá skupina inteligentných ľudí, zastávajúcich významné a súčasne stresujúce pozície v slovenskom hospodárskom živote, ktorí mali potrebu aspoň raz do týždňa zabudnúť na každodenné starosti v kruhu veselých priateľov, umenia a vína. Nadácia Európska kultúrna spoločnosť mala veľmi jednoduchú organizačnú štruktúru. Funkciou doživotného prezidenta bol poverený Peter Sokol. Každý nový člen sa automaticky stával viceprezidentom. Nadácia Európska kultúrna spoločnosť spravovala Múzeum Milana Dobeša, svetoznámeho konštruktivistického moravského výtvarníka, žijúceho v Bratislave. V čase, keď som sa stal viceprezidentom Nadácie, už mala zhruba dve desiatky viceprezidentov. Na pôdu Nadácie ma priviedol môj priateľ Jozef Brhel.

Koncom júna neprešiel previerkami NBÚ tretí najmocnejší muž ministerstva vnútra SR generál Ján Michalko.

V atmosfére predvolebnej kampane sa začali objavovať rôzne články, naznačujúce rozkrádanie štátneho majetku ľuďmi z úzkeho okruhu Vladimíra Mečiara.

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali v dňoch 20. – 21. septembra 2002. Výsledky volieb potvrdili z hľadiska počtu získaných voličských hlasov vedúcu pozíciu Hnutia za demokratické Slovensko.

Vnútropolitickí komentátori aj americká administratíva dali najavo, že za najvážnejší neriešený problém prvej vlády Mikuláša Dzurindu považujú korupciu. Nad úlohu dôsledne riešiť korupciu nakoniec ale administratíva USA nadradila požiadavku udržať Vladimíra Mečiara a jeho HZDS mimo rámec vládnej moci. Táto priorita odstavila Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré sa definitívne ocitlo v izolácii. Názor USA bol braný veľmi vážne, keďže do dvoch mesiacov sa malo v Prahe na summite krajín NATO rozhodnúť o tom, koho NATO prizve do svojich radov.  

V priebehu septembra vystriedal obchodného radcu veľvyslanectva štátu Izrael vo Viedni Jonathana Levyho radca pre ekonomické záležitosti Slovenska, Slovinska a Chorvátska Joseph Pery. Svoju misiu v priebehu roku 2002 úspešne zavŕšil aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v štáte Izrael J. E. Maroš Ševčovič. Nahradil ho Ján Bratko.

2. októbra poslanec za HZDS Jozef Brhel poskytol denníku Pravda interview, uverejnené pod titulkom „Treba priznať, že chyba je v HZDS (Už nemožno strkať hlavu do piesku)“, v ktorom povedal: „Ľudia sú sklamaní. (…) už druhýkrát sme vyhrali voľby a nie sme vo vláde. Navyše oproti roku 1998 došlo k obrovskému úbytku hlasov. Stratili sme zhruba 40 percent hlasov. Keď si zoberiete voľby 1992, 1994, 1998, 2002 tak z počtu 74 poslaneckých mandátov sme cez 61 a 43 klesli až na 36 poslancov. Čiže dnes sme na polovici mandátov. Som za zvolanie mimoriadneho snemu, pretože si myslím, že situácia sa má riešiť na vnútrostraníckych fórach, ktoré sú na to určené“. Toto interview bolo zvestovaním počiatku konca HZDS. Do roka a do dňa Jozef Brhel vrátil Hnutiu za demokratické Slovensko, ktoré ho nominovalo na kandidátku za poslanca NR SR, poslanecký mandát.

V priebehu prvej polovice októbra sa sformovala druhá vláda premiéra Mikuláša Dzurindu. Bývalý minister vnútra SR Ivan Šimko bol menovaný ministrom obrany SR. Kreslo ministra vnútra SR obsadil Vladimír Palko z Kresťanskodemokratického hnutia. Nový minister vnútra mal pôvodne v úmysle vymenovať za prezidenta Policajného zboru SR generála Jaroslava Ivora, človeka patriaceho do úzkeho okruhu Vladimíra Mitra (v tom čase už štvrtý rok riaditeľa SIS) a Ladislava Pittnera. Nakoniec ho Palko nevymenoval, keďže Mojžiš Ivora označil „off record“ Palkovi za bezpečnostné riziko. Roztržka Mojžiš – Mitro sa stala neodvratnou.

21. novembra 2002 summit NATO odsúhlasil podmienky pre vstup nových žiadateľov. Slovenská republika sa ocitla v skupine potenciálnych členov NATO.

Tlak na riešenie korupcie na Slovensku sa zvýšil. Riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš sa stal z vlastného rozhodnutia „mečom v rukách Američanov“. Aby ale ukázal verejnosti stupeň svojej autonómie, pozrel sa Mojžiš bez predsudkov aj na vedenie dovtedy nedotknuteľných amerických firiem na Slovensku. V novembri narazil na previerkové limity slovenský konateľ americkej firmy Hewlett Packard, ktorá sa prihlásila do tendra na ministerstve obrany.

18. decembra 2002 britský časopis Jane´s intelligence digest uverejnil prvý zo série článkov, v ktorom časopis zaútočil (v článku Spojenci NATO na Slovensku) na personálne zloženie vedúcich pracovníkov a dôstojníkov Slovenskej informačnej služby, pričom poukázal na ich nespoľahlivosť prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami NATO: „SIS v nijakom smere nespĺňa normy NATO, čo sa týka vystupovania ako spravodajskej služby, ktorá by mala slúžiť na podporu a na ochranu západných demokratických hodnôt a tradícií. Súčasný riaditeľ SIS Vladimír Mitro (52) je sám produktom bývalého komunistického režimu a skúsenosti získaval v sedemdesiatych rokoch, keď Československo prechádzalo obdobím ,normalizácie´. V. Mitra v roku 1993 za riaditeľa SIS pôvodne vymenoval V. Mečiar, no o rok neskôr ho po sérii straníckych intríg vystriedal I. Lexa. Po odvolaní z funkcie riaditeľa V. Mitro založil ,tieňovú´ službu, ktorú tvorili bývalí členovia SIS, ktorí museli odísť po nástupe Lexu. Teraz, keď bol Mitro znova vymenovaný za riaditeľa SIS slovenskou koaličnou vládou premiéra Mikuláša Dzurindu, mnohých z týchto spravodajských dôstojníkov opätovne prijal do služby“. Záver článku bol jednoznačný: „Vzhľadom na úzke vzťahy medzi Moskvou a niektorými dôstojníkmi slovenskej spravodajskej komunity sa musí ešte veľa vykonať/zmeniť skôr, ako bude možné pokladať Slovensko za pripravené byť riadnym dôveryhodným členom NATO“.

K 31. 12. 2002 rozšírili rady Izraelskej obchodnej komory na Slovensku: Martin Krekáč (Amrop Jenewein group) a Ondrej Macko (Istrochem). V marci roku 2003 vznikla v Piešťanoch prvá Regionálna kancelária Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Jej riaditeľom sa stal člen predstavenstva Izraelskej obchodnej komory na Slovensku Roman Kvasnica. V tejto súvislosti vznikla potreba menovať regionálnych riaditeľov aj v iných regiónoch a stabilizovať pozíciu Komory na celom území Slovenska. Na júnovom zasadnutí roku 2003 boli prijatí za členov: Emília Lorinczová (Commercium), francúzsky občan Henri Nebelsztein (BNL) a Izraelčan Oz Furth (Intrade), obaja podnikajúci na Slovensku. Na jeseň sa stali členmi: Peter Sokol (Nadácia Európska kultúrna spoločnosť) a Rudolf Čížik (Trifex Finance).

Poslední dvaja noví členovia vstupovali už v atmosfére otvorených útokov na moju osobu, ktorú predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda označil za vedúcu postavu (židovského) sprisahania, namiereného súčasne proti štátu aj Dzurindovej politickej strane (Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii, SDKÚ). Udalosť, ktorá otriasla slovenskou spoločnosťou a vyvolal dlhoročný bratovražedný zápas v radoch „slovenskej pravice“, novinári označili slovným spojením „kauza skupinka“.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26