Pokus vyčistiť mesto Bratislava od Židov, ktorý začal rok po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1939-45 a vyvrcholil deportáciami Židov do nemeckých táborov smrti v Poľsku (1942-45) bol z tohto hľadiska extrémnym spôsobom realizácie etnických čistiek. Vynútený návrat etník na územie tzv. domovského štátu (odsun Maďarov na územie susednej Maďarskej republiky, odsun Čechov po zániku  Československej republiky v roku 1939 na územie Protektorátu Čechy a Morava a odsun Nemcov po skončení 2. svetovej vojny na územie porazenej nemeckej Tretej ríše) bol v prípade majetných židovských obyvateľov a ich rodín paradoxne v roku 1938 najskôr realizovaný ako ich zadržanie na území Slovenska, aby nebodaj neodniesli so sebou aj časť svojho hnuteľného majetku. Následne boli Židia okradnutí. Pauperizácia židovskej populácie celkom prirodzene vyvolala po čase naliehavú otázku, čo má robiť slovenský štát s „bedármi“, zbavenými základných ľudských práv a existenčných prostriedkov. Deportácie Židov do koncentračných táborov boli zavŕšené plánovanými masovými vraždami.

Etnické čistky a odkaz Rybného námestia

Multietnická, multireligiózna, multikultúrna a multilingválna minulosť mesta Bratislava bola v priebehu 20. storočia permanentne „čistená“ a nakoniec „vyčistená“ do jej súčasnej podoby. Do mesta sa prisťahovali za prácou či kariérou noví obyvatelia, ktorým nebolo potrebné z pamäte vymazávať etnickú ani triednu minulosť mesta Bratislava, keďže si so sebou nepriniesli žiadnu pamäťovú stopu, týkajúcu sa minulosti mesta. (Len pre pripomenutie: V priebehu dvoch storočí – devätnásteho a dvadsiateho – sa Bratislava ocitla v siločiarach geopolitických záujmov a vplyvov Viedne, Budapešti, Prahy, Berlína a Moskvy.)

Projekt „Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg“ má byť impulzom, ktorý umožní začať proces verejného „rozpamätávania sa“ na deje minulé a na pripomenutie si a oživenie tej tradície mesta, ktorá bola v priebehu 20. storočia cielene likvidovaná. Vyvážanie ľudí na smrť, respektíve násilný odsun nežiaducich etník (aj sociálnych vrstiev) sa udial ako súčasť procesu „modernizácie“ mesta. Vyvrcholením tohto procesu bola demolácia budov v historicky cennom centre mesta, aby žiadny „corpus delicti“ nepripomínal tento hanebný zločin.

Električka historickej pamäti

O zločine, spáchanom na obyvateľoch mesta, sa dá pôsobivo rozprávať. Ale zločin, ktorý bol spáchaný na urbanistickom celku, je lepšie raz vidieť, než o ňom stokrát počuť. Z tejto premisy vychádza aj idea umiestniť kľúčovú udalosť – začiatok procesu „rozpamätávania sa“ – do vnútorného priestoru električky, ktorá má pracovný názov „električka historickej pamäti“. Trasa, po ktorej sa bude električka pohybovať, nesie pracovný názov „okruh historickej pamäti“. Stredobodom okruhu historickej pamäti bude silueta neologickej synagógy, obnovená v podobe kulisy. Kulisa bude stáť na Rybnom námestí, teda na pôvodnom mieste, na ktorom stála 23,4 metra vysoká budova synagógy, postavená v roku 1893.

Dnešný Pamätník obetiam Holokaustu na Rybnom námestí

Paradoxne, pritakaním stavu „bez pamäte“ je bratislavský Pamätník obetiam Holokaustu (autorské dielo sochára Milana Lukáča a architekta Petra Žalmana), ktorý bol odhalený na Rybnom námestí v auguste roku 1997 (osem rokov po začatí procesu premeny Slovenska na demokratickú krajinu podľa západoeurópskeho vzoru). Bratislavský Pamätník obetiam Holokaustu zaberá miesto, na ktorom pôvodne stála budova neologickej synagógy.

Vytesanie obrazu budovy zbúranej synagógy na plochu steny z čierneho mramoru evokuje náhrobok na cintoríne. Priestor dotvára monument sochára. Na podstavci monumentu si je možné prečítať nápis Pamätaj. Autori pri tvorbe pamätníka akoby zabudli, že na to, aby si mohol človek čokoľvek pamätať, musí sa najskôr rozpamätať.

Odkaz Pamätníka obetiam Holokaustu nevystihuje potenciál

pôvodného historického odkazu Rybného námestia

Pri tvorbe bratislavského Pamätníka obetiam Holokaustu autori nezohľadnili skutočnosť, že to, čo slovenskí fašisti s takou vervou v rokoch 1939 až 1945 rozbehli (teda etnické vyčistenie mesta Bratislava od Čechov, Maďarov a Židov), pokračovalo po skončení 2. svetovej vojny v réžii (česko)slovenských komunistov. Aj keď sa povojnové etnické čistky týkali predovšetkým Nemcov, v predvolebnej májovej atmosfére roku 1946 vypukol na území mesta Bratislava rozsiahly protižidovský pogrom.

Spôsob, akým ľudské tragédie, legalizované totalitným režimom rokov 1939-45 (fašizmom) dotiahol v prípade Židov do konečnej podoby totalitný režim rokov 1948-89 (komunizmus) je najvlastnejším obsahom miesta rozpamätávania sa. Bratislavský Pamätník obetiam Holokaustu v rozpore s historickou skutočnosťou ohraničuje tragédiu Židov v Bratislave len na roky existencie jedného totalitného režimu (fašistického) použitím kľúčového slova Holokaust v názve pamätníka.

Napriek všetkému mesto Bratislava nie je Judenrein!

Podľa sčítania obyvateľov mala Bratislava v roku 1940 zhruba 140 tisíc obyvateľov, z toho zhruba 10 percent (15 tisíc) bolo Židov. Šesť tisíc Židov muselo opustiť mesto Bratislava do konca roku 1941 (na základe nariadenia Ústredného hospodárskeho úradu). Títo presídlili do menších slovenských miest a mestečiek, kde sa o nich mali postarať tamojšie židovské obce. V roku 1942 bola následne vyvezená na istú smrť rovná polovica židovských obyvateľov, nachádzajúca sa ešte stále na území mesta Bratislava (4 000 osôb včítane rabínov a ich rodín).

O dva roky neskôr, v noci z 28. na 29. septembra 1944 bolo počas policajnej razie zatknutých v Bratislave ďalších 1 600 židovských spoluobčanov, ktorí boli deportovaní do koncentračného tábora v Seredi a odtiaľ ďalej do nemeckých táborov smrti na území Poľska.

V roku 1945, po skončení 2. svetovej vojny, sa Bratislava stala miestom transferu Židov, ktorí sa rozhodli opustiť strednú Európu a vycestovať do Palestíny. V Bratislave sa hromadne vybavovali vycestovacie doklady a organizovali skupiny židovských utečencov nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska a Maďarska. V roku 1946 sa Bratislava stala miestom povojnového pogromu, ktorí vyprovokovali, zorganizovali a viedli bývalí partizáni (prvý povojnový pogrom na území Slovenska vypukol v septembri 1945 v západoslovenskom meste Topoľčany).

V prvej polovici 50-tych rokov v rámci čistiek vo vnútri Komunistickej strany Československa bol v Bratislave zorganizovaný Štátnou bezpečnosťou monsterproces s tzv. sionistickým sprisahaneckým centrom. Jeho obeťami boli prevažne komunisti, ktorým za meno ich bývalí komunistickí druhovia pripísali označenie: „židovský pôvod“.

Šesťdesiate roky so svojim obrodným procesom reformno-komunistického charakteru boli po okupácii Československej socialistickej republiky vojskami piatich tzv. spriatelených armád Varšavskej zmluvy na začiatku procesu normalizácie v roku 1970 nakoniec tiež v dokumente s názvom „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. Zjazde KSČ“ pripísané vo veľkej miere kontrarevolučnej činnosti „židovských“ súdruhov.

Náhrobok v turisticky rušnej časti centra Bratislavy evokuje v návštevníkoch mesta pocit, že mesto je Judenrein (bez Židov). Táto informácia nie je pravdivá. V Bratislave v súčasnosti žije 600 Židov, organizovaných v Židovskej náboženskej obci Bratislava. Okrem toho sa odhaduje, že na území mesta Bratislava žije minimálne taký istý počet Židov, ako aj potomkov miešaných manželstiev, ktorí sa slobodne rozhodli pre asimiláciu.

Všetci obyvatelia Bratislavy (židovskí aj nežidovskí) majú právo na to, aby tradícia židovskej Bratislavy nebola pochovaná raz a navždy, tak, ako sa o to pokúša Pamätník obetiam Holokaustu na oklieštenom Rudnayovom (Rybnom) námestí. Plocha „cintorína“ s nápisom Pamätaj, umiestená v srdci turistickej zóny mesta Bratislava, by sa mala realizáciou projektu „Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg“ premeniť na živé miesto verejného rozpamätávania sa, ktoré by v súlade so skutočnosťou pravdivo odrážalo nielen minulosť, ale aj súčasný stav.

Neologická synagóga ako symbol pôvodného historického odkazu

Rybného námestia

Jedinečná poloha neologickej synagógy, ktorá bola v roku 1893 vybudovaná v tesnej blízkosti Martinského dómu (katolíckeho kostola, miesta korunovácie rakúskych cisárov a uhorských kráľov) odrážala ducha nekonfliktného spolužitia rôznych národov, kultúr, vier a jazykov. Súčasné „riešenie“ zvyškov Rybného námestia s dominantou náhrobku a s premenou turisticky atraktívnej časti centra mesta do podoby „cintorína“ neodráža skutočného ducha tohto miesta (genius loci), ani jeho pozitívny kultúrno-spoločenský potenciál.

Z týchto dôvodov iniciátori projektu „Stratené mesto Bratislava – Pozsony –Pressburg“ kladú dôraz na obnovenie „hmoty“ siluety neologickej synagógy na mieste, kde stála pôvodná budova.

Silueta budovy neologickej synagógy bude pre každého obyvateľa aj návštevníka mesta Bratislava dostatočne jasným signálom, že na území mesta Bratislava začal proces verejného „rozpamätávania sa“ na minulosť (v dobrom aj v zlom) s dôrazom na odkaz kooperatívneho spolužitia rôznych etník, kultúr, vier a jazykov. Rybné námestie bolo nositeľom práve takéhoto kultúrneho kódu. Demonštratívne vytvorená plocha cintorína v turisticky atraktívnej časti centra mesta popiera tento odkaz už svojou podstatou.

Ako obnoviť pôvodný odkaz na oklieštenej ploche Rybného námestia?

Prvé profesionálne úvahy, týkajúce sa spôsobu, akým by bolo možné obnoviť siluetu neologickej synagógy ukázali, že najlepšie bude využiť spôsob, akým sú budované filmové kulisy. V tom prípade bude možné dosiahnuť statické zabezpečenie „stavby“ za pomoci veľkých nádob, naplnených vodou, ktoré budú umiestnené v obvodových „múroch“ kulisy, takže nebude nutné vykonať žiadne ireverzibilné zásahy do existujúcej plochy námestia. Pamätník obetiam Holokaustu zostane zachovaný v jeho súčasnej podobe bez hrozby poškodenia. Len sa jeho odkaz stane na štyri mesiace v čase turistickej sezóny (jún až september) nečitateľným. Po demontáži kulisy sa na zvyšok roka opäť objaví terajší Pamätník obetiam holokaustu v nezmenenej  a nepoškodenej podobe.

Kulisa bude zhruba šesťdesiatpercentnou zmenšeninou objemu pôvodnej budovy. I v tejto zmenšenej podobe bude dostatočne impozantnou a dôstojnou dominantou obnovenej tradície mesta – lákavou atrakciou pre obyvateľov mesta aj jeho návštevníkov, viditeľnou už z diaľky.

Vonkajšia čelná stena kulisy, odskočená 4 – 5 metrov od súčasného nájazdu na mostový privádzač, ako aj vonkajšia bočná stena, dotvárajúca s náprotivnou budovou Bibiany tvár hlavnej ulice, budú esteticky pôsobivou úpravou vzhľadu vonkajších múrov na nerozoznanie od historickej budovy. Bočná stena kulisy neologickej synagógy (zo strany Martinského dómu), ako aj zadná stena a strešná krytina budú riešené ako „baner“ (plachta) s potlačou.

Vo vnútri kulisy vznikne zhruba 8 metrov vysoký priestor s vnútornou plochou zhruba 70 m2. Okolo kulisy vznikne počas letných mesiacov využiteľná plocha námestia zhruba 300 m2. Vnútorná krytá plocha kulisy je využiteľná ako galéria. Plocha námestia, doplnená stoličkami, či prenosnými lavičkami je využiteľná na koncerty a iné podujatia. Sama osebe takáto plocha vytvorí pre návštevníkov mesta aj prirodzenú oddychovú zónu. Bočná stena synagógy (baner s potlačou) môže zvonku slúžiť ako „filmové plátno“, vhodné na večerné premietania filmov o „stratenom meste“.

Pokiaľ ide o edukačné využitie vnútorného priestoru kulisy, ako aj jej okolia (námestia), získa polmiliónové hlavné mesto Slovenskej republiky prirodzený priestor na osvetu a vzdelávanie školopovinnej a stredoškolskej mládeže. V súvislosti s 9. septembrom (Pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia) budú počas celého dňa pre školy k dispozícii podujatia prednáškového typu a výstavy na tému „inakosti“, spojenej s jej ľudsko-právnymi aspektmi a s upozornením na odkaz kooperatívneho spolužitia, ktorý bol spätý s existenciou pôvodného Rybného námestia. Podvečer vyvrcholí koncertným podujatím (klezmer hudba, rabínsky spev, chasidské piesne, súčasná izraelská hudba a pod.).

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26