Kapitola 5.

Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg

Blížilo sa desiate výročie vzniku Izraelskej obchodnej komory na Slovensku (apríl 2001 – apríl 2011) a 250. výročie narodenia najvýznamnejšieho európskeho rabína 19. storočia Moše Schreibera (september 2012), pôsobiaceho v meste Pressburg – Pozsony – Prešporok (dnes: Bratislava) pod menom Chatam Sofer.

Cítili sme sa byť vyčerpaní nielen čoraz zreteľnejšie sa prejavujúcimi dôsledkami finančnej krízy v Eurozóne, ale aj vlastnou horúčkovitou činnosťou pri budovaní verejnoprospešného projektu Prak ušľachtilých duší, ktorý vznikal ako verejnoprospešná aktivita členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Projekt členom neprinášal žiadny príjem, vyžadoval len výdaje. Celú ťarchu financovania prvej etapy projektu, neskôr spolufinancovania sme ochotne vzali na svoje plecia v čase pred vypuknutím krízy. Zodpovednosť za dokončenie prestížneho verejnoprospešného projektu s vysokou pridanou spoločenskou hodnotou bola preto spájaná výlučne s menom Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Kríza v eurozóne sa tak stala ďalším nečakaným faktorom, preverujúcim charakter jednotlivých členov Komory. K úspechu sa každý rád prihlási, o neúspech sa nie je s kým podeliť.

Je pochopiteľné, že som váhal, či mám právo hnať členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku do nového dobrodružstva s otvoreným koncom. Po konzultáciách s členmi predstavenstva a vďaka ich podpore som sa rozhodol ponechať rozhodnutie o prevzatí role iniciátorov realizácie nového verejnoprospešného projektu s vysokou pridanou spoločenskou hodnotou na slávnostné zasadanie členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku, ktoré bolo zvolané pri príležitosti oslavy 10. výročia založenia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku na máj 2011.

Ostalo mi tak niekoľko mesiacov času, aby som si detailne ujasnil ideu projektu, názov projektu a spôsob prezentácie projektu (najskôr členom Izraelskej obchodnej komory na Slovensku, následne širokej slovenskej verejnosti).

Už dlho som nosil v hlave nápad, akým by bolo možné pripomenúť si existenciu zbúranej časti Bratislavy, známej pod názvom Podhradie, ktorá až do polovice 20. storočia tvorila súčasť historicky najcennejšieho centra mesta. Mestská časť Podhradie bola odkazom na multietnickú, multikultúrnu, miultireligióznu a multilingválnu minulosť mesta – na síce nie jednoduché, ale v konečnom dôsledku kooperatívne spolužitie rôznych národov, kultúr, náboženstiev a jazykov. Zbúraná bola v 60-tych rokoch 20. storočia (1961-69) slovenskými komunistami, takže tam, kde bola pôvodne zastavaná časť najužšieho centra mesta je dnes z väčšej časti len holý hradný kopec. Na mieste, kde sa na prelome 19. a 20. storočia organicky prepojili dve pôvodne oddelené mestské aglomerácie (kráľovské a podhradské mesto) sa po zbúraní budov vynorili stredoveké hradby. Hradby netvorili len umelú prekážku, stavanú do cesty potenciálnym dobyvateľom mesta – agresorom. Na dlhé obdobie sa, žiaľ, stali, aj prekážkou pre vstup židovských vyhnancov z Viedne, odkazujúc na stredovekú stratégiu izolacionizmu a netolerantnosti pôvodných obyvateľov kráľovského mesta „intra muros“.

Komunistami zbúranej, nenávratne stratenej historicky cennej časti centra mesta som dal pre potreby projektu názov „Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg“. Na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky som nechal zaregistrovať ochrannú známku pre názov a logo projektu. Logo pozostávalo z obrysov zbúranej neologickej synagógy, dopĺňajúcej obrysy bratislavského hradu, Martinského dómu a rieky Dunaj. V skratke tak vyjadrovalo obsah projektu (vrátenie zbúranej časti centra mesta na mapu mesta). A načrtol som aj východiskovú predstavu, ako by bolo možné prezentovať túto neexistujúcu časť mesta turisticky atraktívnym spôsobom, využiteľným aj vo výchovno-vzdelávacom procese pre potreby žiakov základných a študentov stredných bratislavských škôl.

Projekt som v máji roku 2011 predložil na slávnostnom zasadaní Izraelskej obchodnej komory na Slovensku a po súhlase členov stať sa iniciátorom realizácie projektu následne aj slovenskej verejnosti. Po skúsenostiach s budovaním pamätníka Park ušľachtilých duší naplánovali členovia Izraelskej obchodnej komory realizáciu tohto verejnoprospešného projektu predbežne na 3 roky s tým, že pokiaľ sa realizácia predĺži o rok, nič sa nestane. Dôležitejšie bolo, aby sme stihli naštartovať realizáciu projektu do septembra roku 2012 – do roku začiatku osláv 250. výročia narodenia Chatama Sofera.

Do argumentácie v prospech realizácie projektu Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg som zapracoval aj blížiacu sa udalosť roku 2013, v ktorom malo po Bratislave druhé najväčšie mesto Slovenskej republiky (Košice) získať privilégium hrdiť sa titulom Európske hlavné mesto kultúry.

Na slávnostnom zasadnutí Izraelskej obchodnej komory na Slovensku, ktorým sa zavŕšilo desať rokov existencie Komory, boli prijatí za členov: Marián Hvizdoš (ACP AuCOMP), Štefan Holý (Lánsky, Ganzger a Partner), Ivan Maroš (F.I.M partners).

Eva Krajmerová, generálna tajomníčka Izraelskej obchodnej komory na Slovensku požiadala o ukončenie pracovnej zmluvy k 1. júlu 2011. Po ukončení spolupráce s Evou Krajmerovou nastúpila do funkcie asistentky Izraelskej obchodnej komory na Slovensku Veronika Kopčoková.

Členstvo ukončili: Pavel Nagel (Novart), Emília Lörinczová (Commercium) a Csilla Dropová (CsD consulting).

Slávnostného zasadnutia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku sa zúčastnil predseda Rakúsko-Izraelskej obchodnej komory JUDr. Gabriel Lánsky.

Poučení štyrmi rokmi budovania pamätníka Park ušľachtilých duší si už boli členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku dostatočne vedomí zodpovednosti, spätej s prijatím záväzku stať sa iniciátorom realizácie projektu s vysokou pridanou spoločenskou hodnotou. Prijatím role iniciátora realizácie sa zaviazali:

1. že do projektu po dobu troch rokov vložia vlastné vstupné finančné zdroje (členské, dary podnikateľov), čím sa vytvorí po dobu troch rokov základ „iniciačného fondu“ (zbierky), určeného na použitie pri realizácii cieľov projektu,

2. že oslovia príslušné inštitúcie s ponukou podieľať sa na realizácii projektu a prijať úlohu partnera projektu vlastným finančným vkladom, respektíve vecným plnením

3. že zadefinujú v súlade s predpokladanou výškou vyzbieraných prostriedkov ciele, ktoré by mal/mohol projekt v danom roku dosiahnuť.

Projekt Stratené mesto

Bratislava – Poszony  Pressburg                                          

(Revitalizácia historickej pamäti)

Motto: „Je dobre, keď sa getá asanujú aj s tými, čo ich vytvárajú. Kto by si pamätal predstavenie, keď sú už aj kulisy preč, kdesi na smetisku?“ (J. Špitzer)

Pod spojením „revitalizácia historickej pamäti“ majú iniciátori projektu na mysli virtuálne oživenie dnes už fyzicky neexistujúcej časti centra Bratislavy, ktorá nesie pôvodný názov Podhradie. Ide im ale súčasne aj o pripomenutie dôležitých historických udalostí a súvislostí, ktoré v konečnom dôsledku výrazne prispeli k rozhodnutiu zbúrať obrovskú časť historicky cenného centra hlavného mesta Slovenskej republiky.

Cieľom projektu je vyvolať vo vedomí mladších generácií, žijúcich dnes na území mesta, ako aj vo vedomí návštevníkov mesta, virtuálny zážitok z tej časti mesta, ktorá bola zbúraná v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Proces demolácie začal v roku 1961 odstrelom zástavby Zámockej ulice, ktorej súčasťou bola ortodoxná synagóga (Veľká Schul). Vyvrcholil v roku 1969, teda necelý rok po okupácii Československej socialistickej republiky vojskami piatich tzv. spriatelených armád, mega-asanačným aktom, ktorému padli za obeť stovky budov v centre mesta, včítane historicky cenných budov. Nenávratne sa stratili ulice bývalého židovského geta, Vydrice aj Zuckermandlu. Zbúraná bola veľká časť Rybného námestia.

Dôležité je tiež priblížiť tie zlomové historické udalosti 20. storočia, v dôsledku ktorých bola vysídlená veľká časť pôvodnej populácie mesta až po asanáciu celej tejto mestskej štvrte. Súčasťou projektu je teda snaha pripomenúť aj zabudnutú časť kultúrnej histórie Bratislavy osemnásteho, devätnásteho a dvadsiateho storočia, ktorá bola zo spomienok obyvateľov mesta cielene, systematicky a dlhodobo vymazávaná.

Na čo mali obyvatelia mesta vlastne zabudnúť?

Bratislava – Pozsony – Pressburg bola multietnickým, multikultúrnym, multilingválnym a multireligióznym mestom. Žili v ňom svojho času vedľa seba maďarská, nemecká, jidiš, slovenská a česká jazyková kultúrna komunita, ako aj kresťanské náboženstvá a judaizmus. V priebehu 20. storočia sa uskutočnilo nielen vyháňanie viacerých skupín obyvateľov, ale aj vymazávanie pamäti občanov, ktorí mohli zostať a hľadanie spôsobu, akým by bolo možné definitívne zatajiť minulosť pred novými generáciami, ktoré sa už narodili po skončení 2. svetovej vojny. Noví obyvatelia mesta, ktorí sa prisťahovali z iných slovenských miest, či z vidieka za prácou, alebo kariérou, neboli nositeľmi spomienok na európsku tradíciu mesta. Preto boli novou mocou na území mesta vítaní.

Spomienky na zločiny, ktorých sa na pôvodných obyvateľoch mesta dopustil fašistický režim (1939-45), prekryli nakoniec predstavitelia komunistickej moci (1948-89) tým, že v priebehu 60. rokov 20. storočia dali pokyn odstrániť „corpus delicti“ – v našom prípade zbúrať urbanistický celok, odkazujúci na zatajovanú skutočnosť. Napriek tomu, že v roku 1954 bolo celé Podhradie (ulice Zuckermandlu, Vydrice, aj bývalé židovské geto a Rybné námestie) zahrnuté do ochranného územia štátnej pamiatkovej rezervácie, v roku 1969 kulminovalo v centre Bratislavy nemilosrdné búranie 228 historicky cenných objektov.

Dve mestá: podhradské a kráľovské

Búranie veľkej časti centra mesta sa udialo napriek protestom archeológov a pamiatkarov, umelcov a zástupcov inteligencie, ktorí dôrazne upozorňovali na skutočnosť, že pôvodne (v 13. storočí) bolo „podhradské mesto“ budované ako samostatná administratívno-správna jednotka a že existovalo a rozvíjalo sa veľmi dlho nezávisle od vlastného stredovekého kráľovského mesta. Zárodok budúceho kráľovského mesta, ktoré sa v neskoršom vývoji vymedzilo voči „podhradskému mestu“ aj hradbami a hradnou priekopou sa začal rozvíjať až koncom 13. storočia. „Podhradské mesto“ malo v tom čase už vlastnú históriu, a aj napriek vzniku kráľovského mesta si bolo schopné uchovať podobu odlišného hospodárskeho a spoločenského útvaru. Aj z tohto historického hľadiska sa preto dá dnes hovoriť v pravom slova zmysle o stratenom meste.

Pôvodný historický odkaz Rybného námestia:

kooperatívne spolužitie

História a vývoj oboch lokalít, ich oddelené jestvovanie, ale v neskoršom období prerastanie jedného celku do druhého, ich sceľovanie, bolo najlepšie možné vidieť práve v lokalite Rybného námestia. Postupný zánik hraníc, oddeľujúcich „podhradské mesto“ od samotného „kráľovského mesta“ (scelenie oboch susediacich celkov) sa dá dnes chápať ako odkaz na  potrebu kooperatívneho spolužitia rozličných etník (Slováci, Maďari, Židia, Nemci), náboženstiev (kresťanských a židovského), ich jazykov a kultúr.

Vysídľovanie (vyháňanie) pôvodných obyvateľov, zavŕšené búraním mestskej časti Podhradie je bez zveličovania možné označiť za zločin, hoci dominanty mesta (Bratislavský hrad, Martinský dóm, známy ako miesto korunovácie rakúskych cisárov a uhorských kráľov – a rieka Dunaj), ktoré už po stáročia tvoria známu siluetu Bratislavy (tzv. bratislavská triáda) ostali na svojom mieste. Na spáchaní tohto zločinu sa ruka v ruke podieľali dva totalitné režimy – fašistický a komunistický. Oba zdanlivo nezmieriteľné režimy konali v danej veci v zhode. Je to ich spoločný zločin.

Etnické čistky v  Bratislave

Samotný akt masívnej asanácie objektov Podhradia v roku 1969 bol popretím pôvodného historického odkazu Rybného námestia. Súčasne bol zavŕšením odkazu presne opačného. Zavŕšením túžby štátnej moci po unifikácii (zglajchšaltovaní) mestského obyvateľstva Bratislavy.

Snaha unifikovať (homogenizovať) pestrofarebné etnické, kultúrne, jazykové a náboženské zloženie obyvateľov Bratislavy sa začala prejavovať už v časoch Rakúsko-Uhorska. Po „rakúsko-maďarskom“ vyrovnaní  (1867) bola na území Uhorska presadzovaná idea, podľa ktorej obyvatelia Uhorska tvoria jeden politický národ – národ Uhorský. Všeobecné označenie „uhorský“ ale dostávalo v politike uhorskej vlády čoraz agresívnejšie a jednoznačnejšie „etnicky maďarské“ zafarbenie. Pod týmto tlakom sa aj prevažne nemecké mesto Pressburg začalo meniť na prevažne maďarské mesto Pozsony.

Vymaniť sa spod maďarizačného tlaku pomohli Slovákom v čase rozpadu Rakúsko-Uhorska Česi. Na troskách Rakúsko-Uhorskej monarchie vznikla v roku 1918 Československá republika. Na dvadsať rokov zavládla atmosféra, hlásajúca rozmanitosť, demokraciu, humanitu a slobodu.

Československú republiku sa podarilo Hitlerovi rozbiť za výdatnej pomoci tých istých Slovákov, ktorým Česi pomohli v zápase proti Maďarom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v marci roku 1939 sa procesu unifikácie nadšene chopili slovenskí fašisti vyháňaním Čechov, Maďarov a Židov.

Rozbehnutý proces zavŕšili (česko)slovenskí komunisti za výdatnej pomoci „demokratického politika“, predsedu exilovej československej vlády v Londýne Eduarda Beneša, od oslobodenia Československa Červenou armádou do roku 1948 prezidenta Československej republiky. Beneš a (česko)slovenskí komunisti spoločne naštartovali povojnové vytláčanie Nemcov z oslobodeného územia obnovenej Československej republiky. Spočiatku malo ich vytláčanie podobu divokého vyháňania, ktoré sa pod tlakom rozhodnutia veľmocí na Postupimskej konferencii v lete 1945 začalo meniť na viac či menej vládou kontrolovaný proces ich odsunu. Maďarov veľmoci z obnoveného územia Československej republiky odsunúť nedovolili napriek tomu, že československá diplomacia vyvíjala daným smerom nátlak.

(Česko)slovenskí komunisti etnické vyčistenie Československej republiky od Nemcov obohatili po roku 1948 navyše o šikanovanie síce etnicky správnych (slovenských, českých), ale z hľadiska „triedneho pôvodu“ nevyhovujúcich obyvateľov a ich rodín, ktorých vysťahovali z veľkých mestských aglomerácií do menších miest, či rovno na vidiek. Vojnovú ideu budovania etnicky čistého štátu Slovákov pod záštitou nacistického Berlína (1939 – 45) nahradila v priebehu 2. svetovej vojny idea povojnového budovania etnicky čistého štátu Slovanov (Čechov a Slovákov) pod záštitou boľševickej Moskvy.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26