Rok 2009 bol zhodou okolností rokom okrúhleho 65. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania. Pri príležitosti pripomenutia si jednej z najvýznamnejších udalostí moderných slovenských dejín sa každoročne na Slovensku uskutočňujú v bývalom epicentre povstania (v meste Banská Bystrica, ktoré je od mesta Zvolen vzdialené sotva 20 kilometrov) celoštátne spomienkové oslavy, ktorých sa zúčastňujú aj najvyšší ústavní činitelia SR – prezident, predseda parlamentu a predseda vlády. Členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku sa rozhodli, že nadišiel správny čas, aby bol pri príležitosti okrúhleho 65. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania objasnený širokej verejnosti dôvod, pre ktorý tvorí 29. august (štátny sviatok) s 9. septembrom (pamätným dňom) neoddeliteľnú dvojicu, tak, ako tvorí na Slovensku neoddeliteľnú dvojicu mesto Banská Bystrica s mestom Zvolen.

Na túto prepojenosť mala dať dôraz medzinárodná konferencia historikov holokaustu, zvolaná Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici do Auly Technickej univerzity vo Zvolene v predvečer vztýčenia sklenej dominanty pamätníka Prak ušľachtilých duší. Hlavný príspevok na konferencii predniesol riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev pod názvom „Druhá vlna deportácií na Slovensku“, ktorý sme zaradili do knihy dokumentov Park ušľachtilých duší 3.

Cieľom konferencie bolo ukázať, ako sa po potlačení Slovenského národného povstania a okupácii Slovenska nacistami prepojili navzájom osudy Židov, partizánov a ľudí, pokúšajúcich sa pomôcť Židom aj partizánom.

Na ukrývajúcich sa Židov a partizánov poľovali špeciálne nemecké teroristické komandá. Pomocníci Židov aj partizánov boli zavraždení, alebo dopravení spolu so zaistenými Židmi a partizánmi do slovenského koncentračného tábora v Seredi. V Seredi boli zdokumentované prípady zavraždenia tak Židov, ako aj nežidovských obyvateľov Slovenska – bojovníkov proti nacistom a ich domácim prisluhovačom. Vo viacerých prípadoch v tomto období pomáhali Židom tie isté osoby, ktoré pomáhali aj partizánom, či dokonca Židom pomáhali samotní prenasledovaní partizáni, takže je dnes veľmi ťažké určiť, či boli títo pomocníci, respektíve ukrývajúci sa partizáni zavraždení predovšetkým za svoju činnosť v boji proti nacistom a ich domácim prisluhovačom, alebo za pomáhanie Židom. Zo seredského koncentračného tábora boli vypravované vlaky do nemeckých koncentračných táborov so Židmi aj s nežidovskými zaistencami. Transporty Židov odlišovala od transportov slovenských bojovníkov proti nacistom a ich domácim prisluhovačom len cieľová stanica, kam s nimi preplnené dobytčie vagóny dorazili.

V roku 2009 sme riešili aj problém vymedzenia územia, ku ktorému sa pamätník Park ušľachtilých duší vo Zvolene vzťahuje. Vyriešenie tejto zdanlivo jednoduchej úlohy sa v situácii večne sa meniacich hraníc strednej Európy 20. storočia ukázalo byť neľahké. Územie Slovenskej republiky 1939-45 nie je totiž identické s územím dnešnej Slovenskej republiky.

2. novembra 1938, na Viedenskej arbitráži presadil Hitler rozhodnutie, ktorým bola československo-maďarská hranica posunutá smerom do československého vnútrozemia. Vtedajšie územie Slovenska týmto rozhodnutím stratilo 10 423 km2 a 859 885 občanov. Navyše, po 14. marci 1939 (po zániku Československa a vzniku fašistickej Slovenskej republiky) obsadili maďarské vojská aj územie Podkarpatskej Rusi, ktoré bolo až do zániku Československej republiky 1918-1938 najvýchodnejšou časťou československého územia. Prisvojením si územia južného Slovenska a územia Podkarpatskej Rusi prevzalo na seba Maďarsko zodpovednosť za zhruba 150 tisíc bývalých československých občanov židovského pôvodu, respektíve vierovyznania, pričom na území Podkarpatskej Rusi žilo takýchto osôb od 110 do 120 tisíc.

Členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku rozhodli, že pamätník Park ušľachtilých duší by sa mal vzťahovať prinajmenšom k celému dnešnému územiu Slovenskej republiky, ktorej nedeliteľnou súčasťou je aj to územie Slovenska, ktoré bolo na nátlak Hitlera v roku 1938 odstúpené Maďarsku. Aby toto rozhodnutie nadobudlo transparentnú podobu, rozhodli sa členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku osloviť renomovaného historika slovensko-maďarských vzťahov Lászlóa Szarku, aby pre knihu dokumentov Park ušľachtilých duší 3 vypracoval štúdiu o tragickom osude Gašpara Alapyho, starostu mesta, ktoré sa rozprestiera na oboch protiľahlých brehoch rieky Dunaj. Pôvodne jednotné mesto bolo zánikom Rakúsko-uhorskej monarchie rozdelené na dve časti, z ktorých ľavobrežná pripadla novovytvorenej Československej republike a pravobrežná novovytvorenej Maďarskej republike. Na slovenskej strane dnes nesie mesto názov Komárno. Na maďarskej strane má názov Komárom.

V tejto súvislosti ostala otvorenou otázka spoločných dejín obyvateľov východného Slovenska a obyvateľov Podkarpatskej Rusi, i keď je treba kvôli korektnosti dodať, že územie Podkarpatskej Rusi aj v čase existencie Československej republiky 1918-38 tvorilo samostatnú administratívnu jednotku, ktorú po 2. svetovej vojne Stalin pričlenil k územiu Sovietskeho zväzu (dnes je súčasťou Ukrajiny).

Slávnostného odhalenia sklenej dominanty pamätníka Park ušľachtilých duší sa zúčastnilo množstvo významných hostí zo Slovenska i zahraničia. Popri predsedovi vlády SR, veľvyslancovi štátu Izrael a veľvyslancoch ďalších ôsmich krajín, včítane veľvyslanca USA, Veľkej Británie a Poľska priletel na slávnostný akt Daniel Mariaschin, výkonný viceprezident medzinárodnej organizácie Bnai Brith (Washington), riaditeľ medzinárodných židovských záležitostí organizácie Americký židovský výbor (Washington) Andrew Baker, ale aj Grigorij Avramovič Krošner, viceprezident Ruskej židovskej federácie a riaditeľ Múzea holokaustu v Moskve.

Súčasťou knihy dokumentov Park ušľachtilých duší 3 je DVD so záznamom rockového koncertu Oskara Rózsu a Mikiho Škutu, doplneného vizuálnymi efektmi „vídžeja“ Martina Piterku, premietanými na veľkoplošnú obrazovku, ktorí tento raz pre zmenu spracovali skladbu rockovej skupiny Pink Floyd „Sysyphus“. Audiovizuálna koláž bola doplnená textom Ladislava Snopka „253 dní pred koncom 2. svetovej vojny…“. Audiovizuálna koláž bola predvedená 29. augusta 2009 pri Pamätníku Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Aj týmto podujatím, nadväzujúcim a priamo odkazujúcim na rockový koncert tých istých slovenských osobností a tej istej svetoznámej hudobnej skupiny, ktorý sa uskutočnil vo Zvolene v priestore budúceho pamätníka Park ušľachtilých duší pred takmer rokom (9. septembra 2008) mala byť podčiarknutá organická spätosť obsahu oboch pamätníkov.

V priebehu roku 2009 boli prijatí za členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku Pavel Nágel (Novart), Ivan Weiss (Delta-B) a Radovan Strapko (Prvá slovenská investičná skupina, a.s.).

V roku 2010 ukončil svoju štvorročnú misiu prvý veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku J.E. Zeev Boker. Nahradil ho J. E. Alexander Ben Zvi. Obchodného radcu Yorama Giladyho nahradil ministerský radca pre obchodné záležitosti Mordechai Iš-Šalom.

V štvrtom roku budovania pamätníka bolo potrebné okrem architektonického dotvorenia, fyzického dobudovania a odovzdania pamätníka do užívania širokej slovenskej verejnosti nastoliť ešte základnú otázku, vzťahujúcu sa k udeľovaniu prezidentských výnimiek, spätých s deportáciami Židov do táborov smrti v roku 1942.

Pamätník Park ušľachtilých duší architektonicky dotvoril Peter C. Abonyi, ktorý do vznikajúceho objektu pamätníka vniesol na poslednú chvíľu viacero nových prvkov. Prišiel s návrhom, ako umiestniť umelecky preparované kamene výtvarníka Petra Kalmusa tak, aby vynikol ich umelecký odkaz. Navrhol pozdĺž sklenej dominanty pamätníka vyhĺbiť 11 metrov dlhú podzemnú chodbu – predĺžený hrob. Keď ním návštevník kráča nad jeho hlavou sú v sklenených vitrínach, cez ktoré presvitá denné svetlo, umiestnené kamene Petra Kalmusa. Cesta podzemnou chodbou (hrobom) končí výstupom po schodoch do „nikam“ (do vzduchu) – k stromu života (Ec Chajjim). Prechod hrobom sprevádza spev pohrebnej piesne El mole rachamim (Bože, spravodlivý buď) v podaní Zoltána Lenského.

Pamätník - exteriér

Pamätník – exteriér

Pamätník - interiér Kamene výtvarníka Petra Kalmusa v interpretácii architekta Petra C. Abonyho (pohľad 1 zhora, pohľad 2 zdola).

Pamätník – interiér
Kamene výtvarníka Petra Kalmusa v interpretácii architekta Petra C. Abonyho (pohľad 1 zhora, pohľad 2 zdola).

Na večne sa objavujúce otázky o tom, akým spôsobom rozumieť udeľovaniu prezidentských výnimiek zo strany Jozefa Tisa v roku 1942, sa rozhodol odpovedať odborný garant projektu prof. Eduard Nižňanský vo svojej štúdii „Židia a Slováci – šľachetnosť a pomoc v čase holokaustu“.

Problematika udeľovania odkladného rozhodnutia – vyňatia z povinnosti nastúpiť do deportačného vagóna, či už z dôvodu, že ide o „hospodársky dôležitého Žida“, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, realizované kanceláriou prezidenta fašistickej Slovenskej republiky Jozefa Tisa privádza mnohých pohrobkov fašistickej SR a obhajcov osoby Jozefa Tisa opakovane k zdôrazňovaniu motta, rámcujúceho udeľovanie izraelského štátneho vyznamenania Spravodlivý medzi národmi: „Ak si zachránil jeden život zachránil si celý svet“.

Obhajcovia Tisa uvádzajú ako poľahčujúcu okolnosť fakt, že prezident Tiso skutočne udelil viac ako dve stovky prezidentských výnimiek. Zdôrazňujú pri tom, že nie je možné, aby sa medzi takým vysokým počtom výnimiek nenašla aspoň jedna, ktorá by z Tisa urobila „Spravodlivého medzi národmi“.

Aký je teda v skutočnosti rozdiel medzi prezidentom fašistickej Slovenskej republiky Tisom, udeľujúcim Židom výnimky z povinnosti nastúpiť v roku 1942 cestu na smrť a pomocníkmi, respektíve záchrancami Židov? Veď zaradenie do transportu v roku 1942 znamenalo pre väčšinu židovských osôb istotu smrti.

Rozdiel je pritom veľmi jednoducho pomenovateľný. Pomocník, respektíve záchranca sa nijakým spôsobom nepodieľal na zavedení systému protižidovských rasových nariadení, ktoré z neho v konečnom dôsledku „urobili“ pomocníka, respektíve záchrancu.

Jozef Tiso, či už ako predseda vlády a minister vnútra v jednej osobe, alebo neskôr ako prezident Slovenskej republiky sa významnou mierou podieľal na vytvorení protižidovského zákonodarstva aj hystérie. Vo funkcii ministra vnútra dokonca nariadil po Viedenskej arbitráži prvé vyvezenie Židov z územia Slovenskej republiky na turbulentné územie meniacej sa slovensko-maďarskej hranice (na tzv. územie nikoho). Ako prezident SR dal vláde SR plnú moc na konečné vyriešenie židovskej otázky a toto riešenie aj verejne obhajoval. Katolícky kňaz Tiso ako prezident nielen udeľoval výnimky zo systému, ktorý sám aktívne presadzoval a považoval za spravodlivý, ale ich aj rušil (odoberal). Tým si pre seba vyárendoval pozíciu všemocného pána nad životom a smrťou Židov – nebol ani pomocníkom Židov, ani ich záchrancom. V roku 1944, po potlačení Slovenského národného povstania vyznamenával vrahov slovenských bojovníkov proti nacistom a ich domácim prisluhovačom, ktorí boli aj vrahmi Židov. To bol skutočný dôvod, pre ktorý bol po skončení 2. setovej vojny popravený ako vojnový zločinec a nie ocenený izraelským štátnym vyznamenaním „Spravodlivý medzi národmi“.

Budovaním pamätníka Park ušľachtilých duší pod záštitou predsedu vlády SR chceli členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku prispieť aj k „prelomeniu“ nenávistnej pravo-ľavej politickej paradigmy, plnej predsudkov a myšlienkových pokrivení, ktorá sa udomácnila v slovenskom politickom, novinárskom aj intelektuálnom živote v boji proti Vladimírovi Mečiarovi po zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky – za demokratický charakter samostatnej Slovenskej republiky 1993. Chceli sme ukázať slovenskej verejnosti, že existujú témy, ktoré dokážu demokraticky orientované ľavicové aj pravicové politické strany zomknúť k spolupráci. Za takúto tému sme považovali napríklad budovanie pamätníka Park ušľachtilých duší.

V máji roku 2010 sa konalo štvrté volebné valné zhromaždenie Izraelskej obchodnej komory na Slovensku.

Za členov Izraelskej obchodnej komory boli prijatí: Jolana Lazúrová (Ekolaz), Roman Krasňanský (Passo), Igor Rintel (Meracrest), Jozef Sabol (Medic integral), Matej Ribanský (C.E.N.) a Martin Čižmárik (Baducci Legal).

Za predsedu predstavenstva bol zvolený Miloš Žiak. Členmi predstavenstva sa stali: Jozef Brhel, Erika Csekes, Štefan Czucz, Tomáš Drucker, Rastislav Káčer, Ivan Kiňo, Martin Kohút, Peter Lukeš, Ján Smerek a Martin Šamaj. Za členov dozornej rady boli zvolení: Ján Hrušík (predseda), Ivan Lacko, Ivan Weiss.

V parlamentných voľbách v roku 2010 sa vymenila aj vládna zostava. K moci sa dostala tzv. pravicová koalícia, zložená z SDKÚ (Slovenská demokratická a kresťanská únia), KDH (Kresťanskodemokratické hnutie), SAS (Sloboda a Solidarita) a Most-Híd (politická strana, hlásajúca bezkonfliktné spolužitie slovenskej majority a maďarskej minority na území Slovenska). Za predsedníčku vlády SR bola 8. júla 2010 vymenovaná Iveta Radičová.

Keďže odovzdávanie pamätníka Park ušľachtilých duší, ktorý bol budovaný pod záštitou predsedu vlády SR, do užívania širokej verejnosti pripadlo už do úradovacieho obdobia vlády Ivety Radičovej, oslovili sme predsedníčku vlády SR, aby pamätník odovzdala do užívania slovenskej verejnosti ona. Nevideli sme v tom žiadny rozpor. 9. september bol za Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia vyhlásený v roku 2001 spoločnými hlasmi „pravice aj ľavice“.

Žiaľ, premiérka Radičová potvrdila platnosť nenávistnej postkomunistickej „pravo-ľavej politickej paradigmy“ a odmietla sa zúčastniť slávnostného odovzdania „Ficovho pamätníka“ do užívania širokej verejnosti napriek tomu, že Izraelská obchodná komora na Slovensku nie je politickým zoskupením, ale dobrovoľný občianskym združením. A aj napriek tomu, že v tom čase si už pamätník Park ušľachtilých duší získal domáce aj medzinárodné uznanie, ktoré pri odhaľovaní sklenej dominanty pamätníka v roku 2009 vyjadril izraelský veľvyslanec na Slovensku J. E. Zeev Boker slovami: „Tak, ako Izrael prechováva úctu k tým, ktorým bol udelený titul Spravodlivý medzi národmi, taký istý rešpekt a úctu si zaslúžia bezmenné obete v týchto masových hroboch okolo nás za ich spravodlivé skutky a úsilie“.

Nad odovzdaním pamätníka Park ušľachtilých duší do užívania slovenskej verejnosti prevzal nakoniec záštitu bývalý predseda vlády SR, v danej chvíli podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, opozičný poslanec Róbert Fico. 

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26