Z obsahu prejavu prezidenta Gašparoviča sme vyvodili imperatívnu tézu, podľa ktorej medzinárodne uctievané skutky občanov Slovenskej republiky by si mali uctiť predovšetkým občania Slovenskej republiky. Tým sme sa oslobodili z autoritárskeho područia Múzea Jad VaŠem, ktoré si nikdy nekládlo za cieľ nútiť iné krajiny, aby si uctili svojich vlastných občanov. To by bolo v praxi len veľmi ťažko (ak vôbec) uskutočniteľné. A pokiaľ sa iné krajiny pre takýto prejav úcty k vlastným občanom na svojom zvrchovanom území rozhodli bolo to zo strany Múzea Jad VaŠem považované za ich neodňateľné právo.

Rozdiskutovali sme aj pietne dátum, ktoré by v rámci existujúcich sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní Slovenskej republiky prichádzali do úvahy ako široké spoločenské zázemie pre budovanie pamätníka Park ušľachtilých duší. Nakoniec sme sa rozhodli pre 9. september – Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Tento nedávno odsúhlasený pamätný deň už mal aj svoju krátku históriu. Návrh na vydanie zákona o vzniku Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia predložil 9. augusta roku 2000 na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v tom čase opozičný poslanec Róbert Fico. Vláda Slovenskej republiky pod vedením Mikuláša Dzurindu vyjadrila súhlas s návrhom opozičného poslanca Fica a poverila ministra kultúry Milana Kňažka, aby pripravil znenie predmetného zákona. V roku 2001 schválili spoločne koaliční aj opoziční poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ustanovenie v zmysle návrhu poslanca Róberta Fica, ktorým sa doplnil zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Následne Ministerstvo školstva Slovenskej republiky oznámilo výnos, že od roku 2003 sa 9. september – Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia bude každoročne pripomínať aj na základných a stredných školách na území Slovenskej republiky. V tento deň majú školy povinnosť individuálne organizovať akcie zamerané na problematiku holokaustu a rasového násilia. Dátum 9. september nebol zvolený náhodne. Práve 9. septembra 1941 vstúpilo do platnosti vládne nariadenie č. 198 O právnom postavení Židov vo vojnovom slovenskom štáte, známe tiež pod názvom Židovský kódex.

Keďže Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia vznikol na základe poslaneckej iniciatívy opozičného poslanca Fica, bol ale podporený koaličnou vládou a následne odsúhlasený v Národnej rade Slovenskej republiky hlasmi koaličných aj opozičných poslancov, mohli sme pokojne vyjadriť presvedčenie, že ide o sviatok, ktorý vznikol na základe celonárodného konsenzu.

V roku 2006 sa situácia zhodou okolností obrátila. Predsedom vlády Slovenskej republiky sa stal bývalý opozičný poslanec Róbert Fico. Z hľadiska celonárodného konsenzu, na základe ktorého bol odsúhlasený Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia nebol na našej pozícii iniciátorov vzniku pamätníka Park ušľachtilých duší ale dôvod čokoľvek meniť. Naša iniciatíva bola aj naďalej ponúkaná ako nepolitická, občianska iniciatíva, založená na celonárodnom konsenze. Nechceli sme, aby ju poškodili opozično-koaličné šarvátky. V časoch pokračujúcich surových opozično-koaličných (tzv. pravicovo-ľavicových) šarvátok sme, žiaľ, budovali pamätník pod ustavičnou hrozbou politického znehodnotenia nášho úsilia.

V decembri roku 2006 som predložil zámer vybudovať pamätník Park ušľachtilých duší na koncoročné zasadnutie členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Môj návrh členovia podporili. Následne som teraz už zámer Izraelskej obchodnej komory na Slovensku prediskutoval s historicky prvým veľvyslancom štátu Izrael na Slovensku J. E. Zeevom Bokerom, ktorý náš návrh po rozdiskutovaní detailov tiež podporil. Navyše vyjadril odhodlanie zaštítiť vznikajúcu iniciatívu svojou autoritou veľvyslanca.

V prvej polovici roku 2006 bol za člena Izraelskej obchodnej komory na Slovensku prijatý Tomáš Drucker (firma IQUAP, a.s.).

Rozpaky v radoch mojich priateľov z radov v tom čase opozičnej tzv. demokratickej pravice vyvolalo moje rozhodnutie informovať o zámere Izraelskej obchodnej komory na Slovensku predsedu vlády Slovenskej republiky Róberta Fica. Považoval som to za prejav elementárnej ľudskej slušnosti, keďže sme sa rozhodli rozvíjať našu iniciatívu na platforme Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý vznikol a etabloval sa za aktívneho prispenia práve Róberta Fica, i keď v danom čase opozičného poslanca. Uvedomil som si, že sa pohybujem na veľmi tenkom ľade. Napriek tomu som sa ako slušne vychovaný človek rozhodol Róberta Fica s iniciatívou Izraelskej obchodnej komory na Slovensku oboznámiť.

10. mája 2007 sa zišlo už tretie volebné valné zhromaždenie členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Valné zhromaždenie som detailne informoval o krokoch, ktoré som v súvislosti s plánovaným budovaním pamätníka Park ušľachtilých duší vykonal, ako aj o predpokladaných nutných krokoch, ktoré nás zrejme v budúcnosti čakajú, pokiaľ som ich vedel v tom čase predpovedať. Na valnom zhromaždení som bol zvolený tretíkrát za predsedu predstavenstva s mandátom začať proces budovania pamätníka Park ušľachtilých duší.

Mandát spustiť proces budovania pamätníka dostalo spolu so mnou predstavenstvo v zložení: Jozef Brhel, Erika Csekes, Tomáš Gertler, Ivan Hruška, Michael Karban (Izrael), Martin Krekáč, Ondrej Macko, Dušan Macuška, Ján Smerek. Za členov dozornej rady boli zvolení: Ján Hrušík (predseda), Juraj Mác, Martin Šamaj. Za člena Izraelskej obchodnej komory na Slovensku bol na tomto volebnom valnom zhromaždení prijatý Ivan Lacko (firma ITL).

Skôr, ako som navštívil predsedu vlády SR som ešte zámer členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku predostrel výkonnému predsedovi prezídia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Františkovi Alexandrovi. Zámer podporil. Súhlasil aj s mojim argumentom o naplnení elementárnej ľudskej slušnosti, s ktorou súvisí nutnosť informovať o zámere predsedu vlády SR ako autora poslaneckej iniciatívy, vedúcej k rozšíreniu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch o Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Po dosiahnutí konsenzu sme sformovali trojčlennú delegáciu v zložení František Alexander (Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku), Miloš Žiak, Jozef Brhel (Izraelská obchodná komora na Slovensku). Následne sme 29. júna 2007 navštívili na Úrade vlády Slovenskej republiky predsedu vlády SR Róberta Fica, aby sme ho informovali o zámere členov Izraelskej obchodnej komory na Slovensku a o podpore tohto zámeru zo strany prezídia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Róbert Fico vyjadril iniciatíve Izraelskej obchodnej komory na Slovensku podporu a navyše ponúkol prevziať nad iniciatívou záštitu predsedu vlády SR.

Nastal čas sformovať realizačný tím. Úlohu iniciátora realizácie projektu pamätníka, na ktorom ležala hlavná ťarcha finančného zabezpečenia projektu na seba prevzali v celom rozsahu členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. V diskusiách, ktoré som viedol v rokoch 2004-2006 s viacerými priateľmi a známymi sa vyprofilovali aj základné osobnosti realizačnej fázy.

O zámere vybudovať pamätník som sa radil s výtvarným umelcom – sklárom majstrom Palom Machom, ktorý sa v realizačnej fáze stal tvorcom monumentálnej sklenej časti pamätníka a pomohol aj množstvom užitočných rád. Výtvarník Peter Kalmus poskytol pre pamätník 20 000 kusov z celkového počtu 80 000 umelecky preparovaných kameňov zo svojho projektu Memento, na ktorom pracoval dennodenne po dobu dvadsať rokov. Odborným garantom projektu sa stal renomovaný historik holokaustu na Slovensku prof. Eduard Nižňanský. Autormi libreta projektu sa stali Ladislav Snopko a Miloš Žiak. Nakoniec prizval do projektu Ladislav Snopko architekta Martina Kvasnicu, autora pamätníka Chatama Sofera v Bratislave, ktorého úlohou bolo integrovať umeleckú časť, opierajúcu sa o výtvarné dielo Petra Kalmusa a víziu monumentu Pala Macha a architektonicky pamätník dotvoriť.

Proces budovania pamätníka aj s procesom získavania nových poznatkov o predmetnej téme sme každoročne zaznamenali v dvojjazyčnej knihe dokumentov (slovensky, anglicky), ktorá – doplnená o fotogalériu členov – slúžila aj ako prezentačná publikácia o činnosti Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Proces budovania pamätníka je zaznamenaný v štyroch publikáciách (Park ušľachtilých duší I – IV).

Realizáciu projektu skomplikovala okrem tisícky drobností najmä svetová finančná kríza. Na zozbieranie dostatku finančných prostriedkov sme nakoniec potrebovali o rok viac, než sme si pôvodne predsavzali. Napriek tomu sme pamätník v priebehu rokov 2007 až 2010 zrealizovali. Do užívania širokej verejnosti sme ho v komplikovanej situácii výmeny vládnej politickej garnitúry odovzdali dňa 9. septembra 2010.

Parlamentné voľby v roku 2010 vrátili Róberta Fica a jeho politickú stranu Smer – SD do radov opozície a my, i keď budujúci pamätník „pod záštitou predsedu vlády SR“ a nie predsedu politickej strany, sme sa staronovej „dzurindovskej“ garnitúre javili byť okamžite podozriví.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26