Tel Aviv

Jeruzalem

Haifa

Eilat

Mŕtve more

Massada

Zaujímavosti

Konzulárne a vízové info

Izrael

Oficiálny názov štátu: Izraelský štát
Oficiálny názov štátu - hebrejsky: Medinat Yisra'el
Rozloha: 20 770 km²
Počet obyvateľov: cca 6 707 000
Hustota zaľudnenia: 330 obyvateľov/km²
Hlavné mesto: Jeruzalem
Mena: nový šekel (1 šekel = 100 agorotov)
Medzinárodné označenie vozidiel: IL
Medzinárodná predvoľba: +972
Internetová koncovka: .il
Národná letecká spoločnosť: El Al Israel Airlines
Ďalšie mestá: Jeruzalem, Haifa, Beer Sheva
Vznik štátu: 1948 vznikol samostatný Izrael zaniknutím britského mandátu nad palestín. územím
Štátne zriadenie: republika
Forma vlády: parlamentná demokracia
Členstvo v medzinárodných organizáciách: OSN, CERN

Doplnkové údaje

Oficiálny názov - Izraelský štát, hebrejsky Medinat Yisra´el, arabsky Isra´il. Izrael je krajina nachádzajúca sa v strednej Ázii na východnom konci Stredozemného mora. Na sever je ohraničený Libanonom, na severovýchode Sýriou, na východe a juhovýchode Jordánskom a na juhozápade Egyptom. Celková rozloha je 20 700 km2 mimo východného Jeruzalema a území okupovaných vo vojne v roku 1967. Jeruzalem je hlavným mestom a sídli tam aj vláda.

Po rozdelení štátu OSN, sa Palestína rozdelila na Izrael a terajšiu Palestínu, pričom to bol prvý židovský štát vytvorený po viac ako dvetisíc rokoch. Nezávislosť tu bola vyhlásená 14. mája 1948. Uznanie štátu do medzinárodného spoločenstva ho zaradilo medzi moderné štáty, a tak sa začala písať nová história Izraela.

Populácia štátu je tvorená tisíckami imigrantov, ktorí imigrovali v dôsledku nacistických perzekúcií v Európe a z iných častí sveta hlavne kvôli antisemitizmu. Vďaka priekupníckemu spôsobu osídľovania územia žije dnes väčšina obyvateľstva v mestách a obyvateľstvo na vidieku tvorí len jednu desatinu z celkového počtu. Rekonštrukciou hebrejského jazyka sa umožnila kultúrna integrácia tamojších obyvateľov a imigrantov.

Nepriateľské vzťahy medzi Izraelom a susednými arabskými štátmi začali vznikať už po víťazstvách štátu v rokoch 1948-49 , 1956, 1967, 1973 a 1982. Vtedy sa podarilo postupne ovládnuť všetky dôležité strategické miesta, pričom najdôležitejšie boli obsadené v rokoch 1967 až 1973, a to Východný Jeruzalem, západný breh, pás Gazy a Golanské výšiny, ktoré získal Izrael od Sýrie.

Reliéf krajiny: Krajina sa delí do štyroch hlavných geografických celkov: stredozemná prímorská nížina, kopcovitá oblasť na severe Izraela a v centre krajiny, veľké medzerovité údolie a ako štvrtá časť Negev. Prímorská nížina tvorí úzky pás dlhý 185 kilometrov a najširší, na juhu, má 27 kilometrov. Na severe krajiny sa nachádzajú pohoria Galiley („Predsieň kostola“), ktorá tvorí najvyššie pohorie štátu s najvyšším vrchom Meron (1208 metrov). Na východ od týchto pohorí sa nachádza dobre viditeľné veľké medzerovité údolie. Pohoria „Predsiene kostola“ - Galilea sú oddelené od vrchov Samaria a Judaea na juh planinou Ezdraelon ('Emeq Yizre'el), ktorá sa tiahne od severozápadu na juhovýchod krajiny a napajajúcu sa na veľké medzerovité údolie, ktoré je najväčšou prasklinou zemskej kôry vôbec, začína na severnej hranici štátu a tiahne sa až ku zálivu Aqaba. Jordánska rieka delí Izrael od Jordánska po hranici a začína taktiež na severnej hranici Izarelu a končí až v jazeri Tiberias (Yam Kinneret) a tam sa vlieva do Mŕtveho mora. Negev nachádzajúci sa v južnej časti krajiny vytvára tvar šípu zaklineného do prístavu Elat (Eliat) v zálive Aqaba.

Riečny systém : je tvorený hlavne Jordánskou riekou, pričom medzi ďalšie významné rieky patria Yarqon, ktorý vteká neďaleko od Tel Avivu do Stredozemného mora, Qishon ktorý tečie po západnej planine Ezdraelon a vteká taktiež do Stredozemného mora pri Haife a malá rieka ha-Yarmuk, ktorá je prítokom Jordánskej rieky.

Pôdny systém: Prímorská časť je tvorená hlavne naplavenou zeminou. Pôda pohoria Galile je viac-menej vápenitého charakteru a vytvára sa už viac ako 90 miliónov rokov. Soľnatá pôda a sádrovec je typický pre oblasť veľkého medzerovitého údolia.

Klimatické podmienky: Izrael je typický veľkými klimatickými rozdielmi. Na juhu sú zrážky najmenej výrazné a tvoria priemerne 25 mm zrážok ročne, pričom na severe v pohorí Galile je to až 1100 mm zrážok ročne. Najviac zrážkové sú mesiace október a apríl, keď prší 40 až 60 dní za tieto dva mesiace. V prípade teploty je veľmi dôležitá vzdialenosť od mora. V prímorských oblastiach sa teplota pohybuje v rozmedzí 32 °C v auguste, až do 18°C v januári (pričom to je najnižšia teplota). V Eilate - na juhu krajiny sa teplota pohybuje v rozmedzí od 21°C v januári až do 46°C v auguste. Vlhkosť vzduchu je vyššia v prímorských oblastiach, a to viac v lete, ako v zime. Jordánske údolie je suchšie a teplejšie aako ostatné časti Izraela. Hornaté časti Izraela môžu byť zasnežené v zime, ale je to zriedkavé.

Vegetácia: je veľmi zmiešaná. Originálne vždy zelené lesy vymizli po niekoľkých storočiach kultivácie. Pohoria sú pokryté makistami (divokými krovitými rastlinami) a inde je možné nájsť len púšťové krovité rastliny, najmä v Negeve a na pieskových častiach v prímorských oblastiach. Na sever od Beersheby je možné nájsť eukalyptus (dovezený z Austrálie), citrusy a iné poľnohospodárske rastliny, ktoré sú pestované len pre ďalšie spracovanie.

Osídľovanie: mnoho regiónov bolo osídlených židovskými osadníkmi, ktorý najviac obsadzovali prímorské oblasti od roku 1880. Neskôr sa presídľovali do údolí a vnútrozemia krajiny, takisto do Negevu. Najskôr boli arabskými obyvateľmi osídlené miesta pri morskej planine, Jordánske údolie osídlili exkluzívni židovskí majetní obyvatelia. Nežidovské obyvateľstvo je koncentrované na severe krajiny, kde stále väčšmi preniká i arabské obyvateľstvo.

Vidiecke sídla: Obyvatelia na vidieku, ktorých je len zanedbateľná časť je koncentrované do kibucov. Sú to spolky, ktoré sa snažia pre seba vyprodukovať toľko, koľko potrebujú. Majú svoje vlastné výrobné zariadenia a vyrábajú len pre seba. Tieto výrobné spolky sa nazývajú mošave.

Urbanizácia: najväčšia časť obyvateľstva je zhromaždená v mestách. S modernizáciou priemyslu a v poľnohospodárstve a za predstavou obchodovania ľudia vždy viac osídľujú mestá. Vzniká tu určitý druh megapolisu, a to medzi Tel Avivom a Yafou a medzi ďalšími mestami: Haifou a niektorými časťami Jeruzalema. Na juhu a severe krajiny dochádza k budovaniu nových miest, čím sa umožní prijať nových obyvateľov do Izraela. Tieto mestá riešia veľké ekonomické a výrobné otázky , pričom majú rozvinutý textilný, potravinársky, strojárenský a výrobný priemysel. Ostatné mestá so obývané zmiešaným obyvateľstvom (zväčša židovským a arabským) - ako Jeruzalem, Haifa, Akko, Lod, Ramla a Yaffa a mestá s väčšinovým počtom Arabov , napríklad Nazaret. V zmiešaných mestách žije arabské a židovské obyvateľstvo v odlišný mestských častiach a odlišným spôsobom života.

Obyvateľstvo: Židia – tvoria najväčšiu časť obavateľstva Izraela (až 4/5). Z ostatných sú to Moslimovia (1/7), kresťania a iní. Židom však chýba ich uniformita života, nakoľko stále pribúda počet prisťahovalcov, ktorí nosia zo sebou rôzne jazyky, zvyky a kultúru. Židovské obyvateľstvo má veľký náboženský nádych, pričom až vyše 90 percent sú veriaci židia. Ortodoxní židia majú svoje tvrdé zvyky - svojim spôsobom sú to fanatici, ktorí väčšinu svojho času trávia v synagógach. Židia sa delia podľa toho, odkiaľ pochádzajú, a to na Ashkenazov a Sefardicov. Prvá skupina je pôvodom zo strednej a východnej Európy a druhá od Stredozemného mora, čiže tvorí aj pôvodné obyvateľstvo. Obe tieto skupiny židov, ktorí sa sami do týchto skupín delia, sú ortodoxní židia a majú za úlohu nábožensky učiť aj mladých ľudí a pripraviť ich na takýto spôsob života. Ortodoxní židia odmietajú nastupovať vojenskú službu a kvôli tomuto faktu vznikajú rozpory medzi samotným židovským obyvateľstvom, pretože mnohí mladí ľudia kritizujú ortodoxných židov, že namiesto nich musia ísť na vojnu a oni sa modlia len vo svojich synagógach.

Vývoj obyvateľstva: V roku 1948 mal Izrael 650 000 ľudí, medzi rokmi 1948 až 1986 ich už bolo 1 400 000 ľudí. Pritom opustilo krajinu 400 až 500 tisíc židov. Medzi rokmi 1989 a 1990 sem imigrovalo 200 000 ruských židov a okolo 30 000 etiópskych židov v rokoch 1990 až 1992. Z „ozajstných“ židov sa najviac narodilo v Izraeli, pričom len malá časť imigrovala z Európy alebo USA.

Hospodárstvo: nárast populácie bol najzreteľnejšou príčinou prudkého vzostupu celkového národného hospodárstva po roku 1948. Pretože veľa imigrantov vymenilo svoje zamestnanie, spôsobilo to ekonomickú expanziu. Dochádzalo tu postupne k dokonalejšiemu učeniu ľudí, čím sa vzdelanostná úroveň prudko zvyšovala. Napomohlo k tomu aj veľa finančných darov od Nemecka (ako odškodné za Hitlerovu éru), finančné investície od USA, rôzne granty a pod. Ekonomike napomohol aj bojkot západných krajín voči arabským štátom, zisk strategických Golanských výšin, ktoré ako jediné pre túto oblasť zabezpečujú pitnú vodu. Takto Izrael mohol na všetkom neuveriteľne finančne ťažiť, lebo vedel, že ostatným arabským štátom pre západné embargo neostávalo nič iné, ako platiť akékoľvek sumy za pitnú vodu. Postupne sa vďaka tomu zvyšovala životná úroveň obyvateľstva, ktorá je teraz na veľmi vysokej úrovni. Dochádza tu k obrovskému rozmachu vo výrobe i hospodárstve. Najvýznamnejšie ekonomické oblasti sú medzi Sefardinmi a Ashkenazcami, kde dochádza ku obrovskému rozmachu vzdelávania ľudí, nakoľko takmer všetky investície smerujú sem a ľudia odtiaľto sa dostávajú do vysokých funkcií vďaka ich vzdelaniu. Naopak, arabské obyvateľstvo je násilne potláčané na nižšiu vzdelanostnú úroveň a nie je mu umožnené sa rozvíjať tak, jako Izraelčanom.

Zdroje: Medzi významné minerálne zdroje tu patria hlavne draselné a bromité horniny, ďalej magnézium, pričom posledné dve menované sú zdrojom vody z Mŕtveho mora, ťažba medenej rudy, rôzne fosfáty a sádrovce. Ďalej sa tu ťaží ropa na severe púšte Negev a severovýchode Beersheby. Maximálna ťažba ropy sa začala v roku 1950. Hlavným zdrojom pre výrobu elektrickej energie sú termálne zdroje. Izrael vlastní dva jadrové reaktory, pričom prvý vybudovali pod kontrolu USA a druhý za pomoci Francúzska. Na všetky jadrové systémy dozerá Komisia pre jadrovú energiu, ktorá bola založená v roku 1952.

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov: Rozmach poľnohospdárstva nastal po vybudovaní kanalizačných a zavlažovacích systémov, v kultivácii citrusov. Pestujú sa tu arašidy, cukrová repa a bavlna, ďalej ovocie a kvety. Značne vo väčšom počte sú chované kvoli mlieku kravy. Celkovo sa dá povedať, že celé poľnohospodárstvo Izraela je značne mechanizované a moderné. Najväčším problémom však vždy zostáva nedostatok vody. Voda sa musí drahým spôsobom privádzať do celej krajiny z riek Yargon a Jordan, musí sa drahými metódami voda z Mŕtveho mora odsoľovať a vždy sa preskúmavajú hlboké vrty v oblasti Negev. Rybolov je hlavne rozvinutý v oblastiach hraníc s Etiópiou a v hlbokých vodách Atlantického oceánu, pretože v oblasti Stredozemného mora a Červeného mora je rýb nedostatok. Takto vylovené ryby sa spracúvajú vo vnútrozemí a viac-menej sú určené len pre domáci trh.

Priemysel: je zameraný zväčša na domáci trh a to na výrobu hnojív, čistiacich látok a liečiv. Vedľa Elat sa nachádza baňa na ťažbu rúd. Vyrábajú sa tu rôzne fosfáty, fosforečnany. Je tu ďalej rozvinutý plastický priemysel, ropný priemysel, elektrochemický priemysel a rôznymi potrubiami sa tu dováža ropa, nakoľko jej domáca výroba nestačí. Medzi ďalší významné a rozvinuté priemyselné oblasti patria: elektronický, zbrojársky, dopravný, strojársky, železiarensky, textilný a chemický priemysel. Najviac rozvinutým zbrojárskym podnikom je „Izraelská letecká továreň“ , ktorá vyrába zbrane pre vlastné potreby. Priemysel je situovaný najmä v oblastiach podľa potrieb obyvateľstva. Vždy sa buduje tam, kde je o konkrétny druh výrobku najväčší záujme obyvateľstva.

Turistika a doprava: sú najväčším ziskom Izraela. Vďaka doprave je Izrael spojený so všetkými štátmi, čo mu umožňuje dokonalú komunikáciu.

Financie: Izrael má vybudovanú kvalitnú sieť bankových a nebankových společnosti, ktoré spadajú pod Centrálnu banku štátu Izrael. Bankový systém vykazuje vysokú úroveň špecializácie, komerčné banky sú viac orientované na domáci trh. Všetky medzinárodné operácie zabezpečuje štátna banka, čím si Izrael zachováva prehľadnejšie bankovníctvo. Hlavnou menou je je izraelský shekel (NIS), ktorý je v dnešnej silnejšej podobe v obehu od roku 1985. Všetky peniaze vydáva štátna banka.

Export a Import: Medzi najčastejšie importované druhy patrí nespracovaný diamant. Do exportu hlavne patria odevy, spracované diamanty, chemické produkty, hnojivá a hlavne ovocie.

Dane a odbory: V Izraeli sú zavedené takmer najväčšie dane na svete. Sú ale primerané mzdám obyvateľstva a viac-menej sú orientované len na zvyšovanie zisku štátu na zahraničnom obchode a cestovnom ruchu. Najväčším odborárskym spolkom je tu Generálna federácia pracujúcich Izraela (Histadrut), ktorá zhromažďuje takmer všetkých robotníkov krajiny. Všetkých arabských robotníkov z nej ale vylúčili. Ďalšou odborárskou organizáciou je Asociácia výrobcov Izraela, ktorá zhromažďuje Úniu farmárov a ostatných pracovníkov v krajine - okrem robotníkov.

Preprava: Cestná doprava zohráva väčší význam, ako železničná. Všetky dôležité železnice a cesty sú poprepájané s prístavom Eilat, ktorý spája Izrael so svetom.

Izrael má aj tri najmodernejšie svetové podmorské potrubia – Haifa a Ashdod v Stredozemnom mori a Elat v Červenom mori. Všetky tri spadajú pod Izraelskú prístavnú komoru.

Najväčším letiskom je Ben Gurion. Všetky lety do a z Izraela sa uskutočňujú cez národné spoločnosti z rôznych štátov sveta. Izraelskou národnou spoločnosťou je EL AL – Israel Airlines Ltd. Súkromnou spoločnosťou je Arkia Israeli Airlines, ktorá vlastní rôzne osobné lietadlá, ale i vrtuľníky. Ďalšie letiská sa nachádzajú v Jeruzaleme (Ataroth), Tel Avive (Sdeh-Dov), Eilate, Rosh Pine a v Haife.

Zriadenie: Izrael je demokratický štát s prezidentským a parlamentným systémom. Má silný vládny kabinet a v parlamente zvyčajne sú len dve najsilnejšie politické strany. Parlament (Knesset) má 120 členov, predseda parlamentu je volený na 4 roky. Hlavou štátu je prezident, ktorý je volený Knessetom na 5 rokov a môže byť prezidentom len raz. Prezidnet nemá právo veta a má len reprezentatívnu úlohu. Vládny kabinet má najvyššiu úlohu. Jeho členovia môžu, ale aj nemusia byť členmi Knessetu. Najvyššiu úlohu v kabinete zohráva premiér, ktorý zostavuje celý kabinet. Všetky ekonomické úlohy spadajú pod kontrolu Knessetu. Voľby sa uskutočňujú tajným hlasovaním a voliči musia dovŕšiť 18 rok života v deň volieb, aby mohli ísť voliť. Kandidáti do volieb musia mať aspoň 21 rokov. Politické strany sú tu od bežných až po silno náboženské.

Kraje: Izrael je rozdelený do 6 krajov: Centrálny, Jeruzalem, Haifa, Severný, Južný, Tel Aviv (má 15 podkrajov)

Súdnictvo: je demokratické, neskorumpované. Po druhej svetovej vojne sa niekoľko rokov venovalo len vojnovým zločinom. Je prevzaté z páva Ottomana a z britskej legislatívy.

Armáda: Izraelské obranné sily – (IDF) kontrolujú pevninu, more a vzdušné priestory. Špeciálna armáda Nahal sa zaoberá výcvikom pozemných vojsk a pohraničnými strážami. Battalions sa zaoberá výcvikom mladých chlapcov už v školách. Vojenská služba je povinná pre mužov i pre ženy - rôznych náboženských vierovyznaní, okrem kresťanov a Arabov. Po základnom výcviku sú periodicky povolávaní všetci muži a ženy, pričom ženy sú povolávané zriedkavejšie. Policajná služba je vedená pod velením ministerstva obrany, pričom služobne patrí pod veliteľov.

Školstvo: bezplatnú a povinnú školu majú deti od 5 do 15 rokov. Vo veku od 14 a 18 rokov – tí, ktorí nemali skončené základné školy, majú možnosť dokončiť ho prostredníctvom špeciálnych ročníkov. Potom si môžu už všetci vybrať z náboženských škôl, štátnych alebo súkromných. Najvýznamnejšou univerzitou je Hebrejská univerzita v Jeruzaleme a Vysoká technická škola v Haife. Okrem toho sú tu rôzne univerzity zamerané na vedy, jazykové univerzity apod., a to v mestách Tel Aviv, Bar-Ilan a Haife.

Kultúra: je veľmi zmiešaná. Židia, ktorí sa prisťahovali z rôznych krajín sveta si so sebou priniesli svoje zvyky. Medzi najrozvinutejšie patrí pôvodná židovská kultúra, ale i ruská, americká a európska. Izraelská kultúra sa rozvíja tiež a je vlastne spojením hebrejského jazyka, židovského náboženstva a histórie.