Stratená Malá Palestína

Približne pred storočím bolo slovenské mesto Dunajská Streda známe najmä svojou početnou židovskou komunitou. V prvej polovici 20. storočia totiž takmer polovicu obyvateľstva mestečka tvorili ľudia vyznávajúci izraelitskú vieru, ktorí v hospodárskom živote a formovaní charakteru mesta zohrávali významnú úlohu.

Nebola to teda len náhoda, že Dunajskú Stredu nazývali aj Malou Palestínou, čím sa len potvrdzovalo, že mesto bolo až do roku 1944 jedným z najvýznamnejších centier židovského náboženského života v Uhorsku a neskôr aj na Slovensku.

Publikácia Stratená Malá Palestína hovorí o dejinách Židov v Dunajskej strede. Obsahuje aj obrázky pôvodne Židmi obývaného centra mesta Dunajská streda, ktoré bolo v období socializmu architektonicky zmenené na nepoznanie.

Publikáciu plánuje Komora spolu s bedekrom Komárno – mesto na hranici vydať ako manuál pre učiteľov základných a stredných škôl na území miest Dunajská Streda a Komárno.  Bedekre sú súčasťou projektu “Plece pri pleci”.

Komárno-mesto na hranici

V bedekri Komárno-mesto na hranici sú okrem základných geopolitických a historických údajov opísané osudy známych osobností, pochádzajúcich z Komárna a pamiatky mesta. Bedeker obsahuje aj popis virtuálneho turistického chodníka, ktorý prevedie návštevníka mesta časom (od rímskej ríše až po postkomunistické obdobie). Výklad je zameraný na osudy židovskej komunity v meste.

Bedeker Komárno-mesto na hranici plánujú poskytnúť členovia Izraelskej obchodnej komory na Slovensku spolu s bedekrom Stratená Malá Palestína učiteľom základných a stredných škôl na území miest Dunajská Streda a Komárno ako pomôcku, určenú pre potreby výuky k Pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia (v jazyku slovenskom, maďarskom a anglickom).

Bedekre sú súčasťou projektu “Plece pri pleci”.

Plece pri pleci

Projekt plece pri pleci je integrálnou súčasťou viacročného projektu “Stratené mesto,” usilujúceho o revitalizáciu historickej pamäti občanov Slovenskej republiky.

V roku 2014 bude projekt reprezentovať textová a obrazová časť publikácie turistického bedekra Stratená Malá Palestína a Komárno-mesto na hranici, vydaná pre potreby turistov v jazyku angliclkom.

Stratená Malá Palestína hovorí o dejinách Židov v Dunajskej strede. Obsahuje aj obrázky pôvodne Židmi obývaného centra mesta Dunajská streda, ktoré bolo v období socializmu architektonicky zmenené na nepoznanie.

V bedekri Komárno-mesto na hranici sú okrem základných geopolitických a historických údajov opísané aj osudy známich osobností, pochádzajúcich z Komárna a pamiatky mesta. Bedeker obsahuje aj popis virtuálneho turistického chodníka, ktorý prevedie časom od rímskej ríše až po postkomunistické obdobie. Výklad je zameraný na osudy židovskej komunity v meste.

Publikácie Malá Palestína a Komárno – mesto na hranici plánuje Komora vydať ako manuál pre učiteľov základných a stredných škôl na území miest Dunajská Streda a Komárno. 

Stratené mesto – 2013

STRATENE-MESTO-LOGOProjekt “Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg” pripomína existenciu zbúranej časti Bratislavy, známej pod názvom Podhradie. Tá až do polovice 20. storočia tvorila súčasť historicky najcennejšieho centra mesta. Mestská časť Podhradie bola zbúraná v 60-tych rokoch 20. storočia.

V roku 2013 poskytol podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák finančný príspevok na vydanie Manuálu pre učiteľov bratislavských základných a stredných škôl, čím v roku 2013 zaštítil tento verejnoprospešný projekt váhou svoje autority. Manuál, ktorý Komora vydala ako inšpiráciu pre učiteľov bratislavských škôl k prezentácii Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia, obsahuje knižné vydanie prvého kompletného Sprievodcu Strateným mestom, teda zbúraným bratislavským Podhradím. Sprievodca dokumentuje dom po dome, ulicu po ulici zbúrané „bratislavské reálie“.

Tento knižný sprievodca, vybavený podrobnými mapami neexistujúcich ulíc, má učiteľom pomáhať každoročne previesť počas Dňa obetí holokaustu a rasového násilia školopovinnú bratislavskú mládež zbúranou časťou historicky cenného centra mesta Bratislava a poskytnúť im k „Udalosti“ erudovaný výklad.

Súčasť knižného sprievodcu tvorilo CD, na ktorom sa nachádza rukopis knihy odborného garanta projektu Stratené mesto Bratislava – Pozsony -Pressburg prof. Eduarda Nižňanského s názvom „Holokaust v Bratislave – Hlavnom meste Slovenskej republiky 1939 – 45“. Manuál doplnila power-pointová prezentácia, poskytujúca učiteľom oporné body a naračnú niť výkladu kľúčových udalostí, ktoré viedli na území mesta Bratislava k rozhodnutiu fyzicky vymazať z mapy mesta židovskú populáciu, a to nielen židovských spoluobčanov, ale aj reálie odkazujúce na ich niekdajšiu prítomnosť.

Manuál pre učiteľov uzatvára výkladovo-dokumentárny film režiséra Andreja Zmečka Putovanie Strateným mestom, ktorý môžu učitelia premietnuť školopovinnej mládeži v rámci oživenia výkladu v triedach.

Podobne ako v roku 2012, aj v roku 2013 sa Komora podieľala na vztýčení modelu neologyckej synagógy na Rybnom námestí, kde pôvodne stála až do jej zbúrania v roku 1969.

Stratené mesto – 2012

STRATENE-MESTO-LOGOProjekt “Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg” pripomína existenciu zbúranej časti Bratislavy, známej pod názvom Podhradie. Tá až do polovice 20. storočia tvorila súčasť historicky najcennejšieho centra mesta. Mestská časť Podhradie bola zbúraná v 60-tych rokoch 20. storočia.

Hlavnou udalosťou roku 2012 bola oslava 250. výročia narodenia zakladateľa pressburgskej rabínskej dynastie rodu Sofer – Moše Schreibera, svetovej verejnosti známeho viac pod menom Chatam Sofer. Izraelská obchodná komora na Slovensku sa v roku 2012 podieľala na vztýčení 15-metrovej kulisy zbúranej neologickej synagógy, ktorá pôvodne stála na Rybnom námestí. Model bol symbolickým označením hranice, za ktorou sa rozprestiera „mesto duchov“ – Stratené mesto. Kulisu navštívilo od 1. júla 2012 do 30. septembra 2012 približne 72 000 turistov.

Komora sa v roku 2012 podieľala aj na spustení špeciálnej poznávacej turistickej trasy, ktorej otvorenie sa konalo 21. júna na nádvorí bratislavského Hradu. Priamo na nádvorí sa rozdal účastníkom Sprievodca Strateným mestom Bratislava – Pozsony – Pressburg v piatich jazykových mutáciách. Bedeker Strateným mestom je virtuálny sprievodca po časti Bratislavy (Rybné námestie, Židovská a Zámocká ulica), ktoré sa nachádzajú v turisticky najatraktívnejšej časti centra mesta.

Cieľom sprievodcu je ukázať domácim záujemcom aj turistom zo zahraničia podobu lokalít Rybné námestie, Židovská ulica, Zámocká ulica, Vydrica a Zuckermandel pred ich demoláciou.

Poznávaciu turistickú trasu oficiálne otvoril podpredseda vlády a ministrer zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Na otvorení mali krátky príhovor veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku J. E. Alexander Ben Zvi, štátny tajomník ministersta dopravy SR František Palko, primátor Hl. mesta SR Bratislava Milan Ftáčnik, starostka mestskej časti Staré mesto Tatiana Rossová, podpredseda Úradu Bratislavského samosprávneho kraja Martin Berta a predseda Izraelskej obchodnej komory na Slovensku Miloš Žiak. Po príhovoroch zaspieval piešťanský rabín Stiefel za hudobného sprievodu skupiny Pressburger Klezmer band, ďalej pokračovala koncertom skupina Pressburger Klezmer band. Z Rybného námestia sa premiestnili účastníci podujatia na Hviezdoslovo námestie, kde Izraelská ambasáda na Slovensku následne otvorila výstavu fotografií približujúcu život obyvateľov dnešného štátu Izrael.

Projekt má významný turisticko-poznávací charakter. Určený je pre domácich a aj zahraničných záujemcov. Zrealizovaním tohto projektu sa zvýšila propagácia „Strateného mesta“. Poukázalo sa na kooperatívnosť polužitia etník v minulosti, na nezmyselnosť etnických čistiek ktoré prebehli na území mesta Bratislava v 20. storočí, na stratu historicky cenných budov a šliapanie po základných ľudských právach a slobode.

Stratené mesto – 2011

STRATENE-MESTO-LOGOProjekt “Stratené mesto Bratislava – Pozsony – Pressburg” pripomína existenciu zbúranej časti Bratislavy, známej pod názvom Podhradie. Tá až do polovice 20. storočia tvorila súčasť historicky najcennejšieho centra mesta. Mestská časť Podhradie bola zbúraná v 60-tych rokoch 20. storočia.

V rámci prvého roku realizácie projektu Stratené mesto 2011 sa uskutočnili tieto podujatia:

Open-air koncert Stratené mesto:

Koncert, ktorý sa konal dňa 25. 9. 2011 na parkovisku na mieste zbúraných domov Vydrickej ulice, bol určený širokej bratislavskej verejnosti (vstup zdarma). Počas open-air koncertu bol premietnutý film známej režisérky Zuzany Piussi Stratené mesto, ktorý režisérka vytvorila len pre potreby projektu Stratené mesto. Na koncerte vystúpila hudobná skupina Pressburger Klezmer Band, nasledoval piešťanský rabín Zeev Stiefel, ktorý okrem novoročných liturgických piesní zaspieval aj niektoré piesne v jazyku jidiš. Open-air koncert vyvrcholil hudobnou šou skupiny The Klezmatics z New York-u. Okrem filmu režisérky Piussi boli premietnuté na veľkoplošnú obrazovku aj vizualizácie obnovenej podoby zbúranej neologickej synagógy v podobe kulisy. Autorom vizualizácií bol architekt Adam Berka.

Konferencia Stratené mesto: Konferencia sa konala 26. 9. 2011 v hoteli Kempinski situovanom oproti hrobke Chatama Sofera. Ku konferencii Stratené mesto bola vydavateľstvom Marenčin PT ako materiál do diskusie vydaná štvorjazyčná publikácia Stratené mesto Bratislava – Pozsony –Pressburg. Kniha obsahovala rukopis Etnické čistky v Bratislave, ktorý vytvoril autorský kolektív historikov pod vedením prof. Eudarda Nižňanského, odborného garanta projektu Stratené mesto a rukopis Kto zbúral Podhradie? Jeho autormi boli prof. Eduard Nižňanský a Ivan Bútora.

Vydanie knihy Stratené mesto Bratislava – Poszony – Pressburg: Kniha od prof. Eduarda Nižnanského, Ivana Bútoru a kol. vyšla vo vydavateľstve Marenčín PT. Publikácia poskytla ucelenú informáciu o obsahu a cieľoch projektu pre širokú čitateľskú verejnosť. Knihu uviedol do života minister kultúry SR vo Dvorane ministerstva kultúry dňa 21. 12. 2011.

Vydavateľské aktivity 2001 – 2010

Vydavateľské aktivity Komory v rokoch 2001 – 2010

2001 – 2003
ISRAEL REVUE – spolu 8 čísiel

2002
ŽIDOVSTVO NA SLOVENSKU – kalendár na rok 2003

2003
GAN SOFER – publikácia anglicko-slovenská

2004
POCTA – Liptovský Mikuláš – bilingválna publikácia (slovensko-anglická) + 2 CD

2004
Bulletin Izraelská obchodná komora 2001 – 2004

2006
Bulletin Izraelská obchodná komora 2005 – 2006

2007
Publikácia PARK UŠĽACHTILÝCH DUŠÍ (bilingválna, slovensko-anglická) + CD

2008
Publikácia PARK UŠĽACHTILÝCH DUŠÍ 2. (bilingválna, slovensko-anglická) + CD

2009
Publikácia PARK UŠĽACHTILÝCH DUŠÍ 3. (bilingválna, slovensko-anglická) + CD

2010
Publikácia PARK UŠĽACHTILÝCH DUŠÍ 4. (bilingválna, slovensko-anglická) + CD

Park Ušľachtilých duší

Od roku 2007 realizovala Izraelská obchodná komora na Slovensku v spolupráci s mestom Zvolen a Technickou univerzitou Zvolen projekt Park ušľachtilých duší. Ide o pamätník, ktorý je venovaný všetkým občanom Slovenskej republiky, ktorí sa pokúsili podať Židom pomocnú ruku a zachrániť ich pred deportáciami do koncentračných táborov počas 2. svetovej vojny. V tomto duchu predmetný pamätník rozširuje agendu Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia na Slovensku, ktorý si pripomíname každoročne 9. septembra - aj o nežidovských občanov Slovenska.

Miesto pamätníka nebolo vybraté náhodne – stojí vedľa židovského cintorína vo Zvolene, ktorý bol po potlačení Slovenského národného povstania miestom masových popráv zajatých Židov, partizánov, civilistov, starcov, žien a detí. Na cintoríne sa nachádza masový hrob, v ktorom je pochovaných 140 obetí fašistického zločinu proti ľudskosti. Cintorín s náhrobkami v hebrejskom, nemeckom, maďarskom a slovenskom jazyku je dobre udržiavaný a je pamiatkou na židovskú komunitu vo Zvolene.

Pamätník PARK UŠĽACHTILÝCH DUŠÍ, ktorý bol navrhnutý ako voľne prístupný meditačný park pozostáva z troch častí:

5 metrov vysoká sklená dominanta je zrealizovaná zo zlepených a odlievaných platní výtvarne preparovaného skla, ktorú navrhol výtvarník-sklár Palo Macho. Tento obelisk nádeje, týčiaci sa nad parkom transformuje v sebe celú škálu svetiel, ktoré symbolizujú nádej a život; za tmy je sklená dominanta osvetlená. Táto časť projektu bola odhalená v roku 2009.

Pietne miesto, ktoré navrhol architekt Peter Abonyi je umiestnené vedľa sklenej dominanty a končí pri strome života. Symbolicky znázorňuje v podobe umelecky preparovaných kameňov autora – výtvarníka Petra Kalmusa obete holokaustu. Kamene sú uložené v presklenom sarkofágu, položenom na železničnej koľajnici, ktorá symbolizuje židovské transporty do koncentračných táborov. Pod sarkofágom sa nachádza symbolická hrobka, do ktorej sa jednou stranou vstupuje a druhou vystupuje. Pri vkročení na prvý schod hrobky sa táto osvetlí a začne hrať pohrebná pieseň El mole rachamim, ktorú svojho času naspieval nebohý spevák Zoro Lenský. Táto posledná časť pamätníka bola slávnostne odhalená 8. septembra 2010.

Areál pamätníka Park ušľachtilých duší dotváral digitálny informačný kiosk s informačným materiálom o predmetnom pamätníku. Vďaka iniciatíve Izraelskej obchodnej komory na Slovensku je od roku 2009 zaradený pamätník Park ušľachtilých duší do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva v rámci Európskej cesty židovského kultúrneho dedičstva. Celý projekt nesie označenie: Veľká kultúrna cesta Rady Európy.

Dňa 8. septembra 2010 sa konalo vo Zvolene slávnostné odhalenie dokončeného pamätníka a jeho odovzdanie do užívania slovenskej verejnosti.

IKONA PDF


Park Usľachtilých duší – Libreto: Miloš Žiak – Ladislav Snopko